a bolo ich úmerne,
keď tu zrazu statky zmatky,
zmizli všetky súmerne...
Hrešenie, hrešenie, hrešenie,
nekonečne dlhé,
zmiešané pocity príšerné,
v byte, v nočnom kľude.
A hneď pičujúci postoj...
neni kľud ty geľo... Pokoj!!!!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
jogurtovakultura
16. 11.novembra 2008 10:52
hm. skutočne zmätočné
Napíš svoj komentár