Roztržitá nervozita ho obsadila ako parazit. Začala, podobne ako drevokazný červík, vŕtať najprv v hlave, no neskôr sa rozšírila aj na všetky údy. Prsty mu pobiehali v rytme myšlienok, ale klávesy nechával bez dotyku. Pohľadom zarezaným do obrazovky, takmer bez dychu, pozorne čítal každé jedno meno. Dnes ich tu videl 268. Úctyhodné číslo. Príhodné a pekné. Celkom párne a výnimočne zvučné. Od márnomyseľného potešenia ním cuklo. Uvedomil si to a následne, v akomsi zahanbení, stiahol ruky z klávesnice. Ďalej čítal mená a radostný pud z neho zavše vyprchal.
On Ondrej tu teraz sedí a číta milión nezmyselných mien. Snaží sa vybrať. Takmer všetci online. Rovnako úctyhodné, to sa nestáva. Printscreen a šup s tým na sieť, nech ľudia vidia. Nech vedia aké má šťastie a koľko ľudí s ním tvorí jednu entitu. Vravieva tomu kultúrny uzol. Každý človek sa cez dvoch, maximálne troch ľudí, dokáže dostať k hociktorej celebrite. Ak sa na to nazerá štatisticky, pozná snáď celú Slovenskú smotánku a cez priateľov vo Washingtone by sa mohol dostať až ku... ani nepomyslieť.
Teraz je však otupno. V miestnosti je riedky vzduch, ale k oknu je ďaleko. Sedí sa tu, tu sa aj ostane. Aspoň kým sa nevymyslí komu. Včera to bola tá sympatická brunetka z Lotyšska. Ako je len vtipná... Ako sa len volá? Laura. Vtipná Laura, lotyšská kráľovná večierkov, ktorá si nájde čas na svojich medzinárodných priateľov. Dnes by to mohol byť Hanz. V zozname je hneď pod ňou. Nie, on to nebude. Odhlásil sa. Debil. Komu odovzdať svoj večerný čas? Komu napísať drobnú vetičku, ktorá spustí zvláštne snový program. Za pomoci obyčajných znakov a písmen sa v ňom mieša fantázia a realita, humor a tragédia, melodráma a fraška. Kto je dnes ten vyvolený?
Hodín je už dosť. Z 268 ostalo 121. Číslo nevkusné, nepárne, ale menší výber. Menej premýšľania a energie, ktoré k tomu treba vynaložiť. Vybrať si toho správneho a naplniť večerný zmysel. Niekto zvoní, no teraz sa neotvára. Teraz sa analyzuje, kto to bude... a keď zvoní ďalej? Spí sa. Tu sa už spí, lebo nič nie je dôležitejšie.
Ondrej zhasol. Únava ho prinútila zababúšiť sa v kresle pred obrazovkou do špeciálnej polohy. V nej vždy dokázal pohodlne sledovať dianie na obrazovke, monitorovať svoju entitu - svoj uzol, a navyše si občas kvalitne zdriemnuť. Mrákoty chcel prekonať. Čím rýchlejšie mená mizli, tým viac sa mu tie ostatné v hlave zlievali a po chvíli už nebol schopný trafiť myšou ani políčko náhodného výberu.
Zaspal. Nie však šťastný. Isto sa mu o tom bude snívať. O premárnenej noci, kedy si nikoho nedokázal vybrať. Zajtra musí začať skôr. Áno, začne skôr a nájde vysnívaného partnera do dialógu. Mohol by to byť Barney, ten prekliaty Ír s mäkkým hlasom, alebo Johan, Stela, možno Michal. Bude to isto niekto z nich....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
uu
31. 1.januára 2012 16:10
Laura, Hanz, k tomu pridáme jedného nočného vtáka a Uu rodí tahitské perly.
Napíš svoj komentár