Kvéry su rozdané, už ostávajú len dýky.
Reklamné neóny nestrácajú na sýtosti,
keď kráčam alejou, v ktorej vo všetkej sviatosti,
spoznal som ženu, tento boží dar, z mäsa a kostí.
Karty rozhádzané, zas stavil som na pýky.
Reklamné letáky, vo vetre udieraju do nôh,
a ja si kráčam alejou pod jednou z oblubených oblôh,
keď je azúrovo modrá a ja rozmýšlam, či je boh.
Sny pozliepané, už odchádzajú výkriky.
Reklamná zeleň, mestská tak nepravá,
vystiera sa ku mne a spomienky mi dáva,
a chce ma hlúpo nútiť oplakávať.
Vety otesané, zas povedal som šíky.
Reklamný chodník, sem tam rozpuknutý asfalt,
tiež dobre nechce mi, ja počujem ten bas alt,
a smutný z neho ostávam.... ctrl, del,alt.
Váhy ako sane, už odstavené vzlyky.
Reklamné pocity do seba nasúkam,
veď dobre som vedel, niet z čoho to vyniť,
že v láske aj smútok okukám...
že nepodľahnem zárukám...
že odovzdám sa, nakúkam...
Tak sa idem splýniť.
Teeeda, take krasne vyjadrenie o zenach som uz davno nikde neregistrovala... Konecne niekto aspon okrajovo priznal, ze sme predsa len darom tomuto svetu
Hm, prvý komentár to zhodnotil naozaj pekne... a možno sú ženy darom tomuto svetom, ale samozrejme vedia byť aj škodou, takisto ako muži, pretože proste sme iba ľudia, dávame si krásne veci, ale vieme si aj ubližovať...
Ale vlastne som sa chcela vyjadriť k básni a nie k jej obsahu, lebo to si myslím, že vieš, že obsah je mimoriadne dobrý. Forma básne ma zaujala, fakt je dobrá a už dlho som nikde nijakú takú nevidela, to holt človek zo seba vysúka často takéto perly, keď sa má všelijako... myslím si skromne, že formou je to jednoznačne tvoja najlepšia báseň, obsah nemôžem hodnotiť, pretože je to iné ako ostatné básne, ktoré si kedy napísal... každopádne, bolo to krásne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.