monotónne blues,
ja ho riadim šijem slohu,
do oblasti pŕs.
Vyšívam pár hlúpych písmen
na srdcový sval,
o tom ako kvôli schýze
sud som vychlastal.
Kroky k rokom,
mílové si cvičím,
šijací stroj prišíva ma z ničoho nič,
ničím.
Ničím o nič,
ničím všetko.
Bez pohybu v izbe
zadúšam sa striedkov.
Kôrky prezieravo odkladám si,
na chvíle, keď udrú tuhé časy.
Šijací stroj ťuká ďaľšiu baladu,
monotónny umieračik,
nahý zbieram zo spár náladu,
NEBUDE MA VIAC NIŤ KVAČIŤ!
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
scopia
28. 10.októbra 2008 14:11
perfektné....dávam ti 5 hviezdičiek....máločo si tu prečítam, ale ked uz čítam, tak som hnusný kritik.....tu ti nemám čo vytknút....velmi dobre
3
opäť chválim skvelý nápad a bravúrne podanie... tiež ťa odmením hviezdami
Napíš svoj komentár