Tieto dni ťažko dýcham. To teplo je úmorné. Rozpálené lúky plné sysľov v najvyššej aktivite ma uspávajú. Neviem sa ich dorátať. Symbolicky končím pri čísle trinásť. Potom zaspím, alebo sa mi jednoducho zahmlí pred očami. Syslie nory sa rozmažú, náhle vidím len masu hnedých stvorení. Mám chuť plakať. Zrátať ich musím, ak nezrátam, lúka zmizne: Nenávratné fuč uprostred potenciálnych kalamitných lesov. Jednoduchý dôvod, ako sa života zbaviť.
17:20
Prírodné divadlo nemôže byť divadlom. Nie je ilúziou. Divadlo je ilúzia. Nekonečne ľudská, stvorená človekom pre prírodu, aplikovaná človekom pre človeka. Divadlo je tieň, kam sysle nechodia. Stojí tam Jožo. Môj priateľ, nádejný projektant, úžasne výrečný muž. Mierim ďalekohľadom, ostávam pokojný. Je herec svojho povolania. Navrhne, zvolá, presviedča a potom predáva: Svoj projekt; seba; našu lúku.
18:03
Ešte päť sysľov a je to v suchu. Sú to čísla a ja som poctivec. On tam stále stojí. Viem že vie, že som tu. Prišiel sem iba kvôli mne. Dať mi návrh na vzájomnú priateľskú službičku. Požiada, ja prikývnem. Jožo je celoplošne opálený zo solária, len aby vo mne nevzbudil podozrenie, že už dlho nebol niekde vonku. Kedysi sme si dôverovali.
18:33
Ešte ma hľadá, zo slnka je asi vyčerpaný, neustále sa nadája vodou. Bublinky ho nespasia. Mal by som sa ukázať ale potrebujem sysle. Chýbajú dva. Dva a úspech je zaručený. Len čísla a ja som poctivec. Slnko si sadlo tesne nad hranicu stromu. Moje presýpacie hodiny.
18:52
Jožo ma našiel.
"Čo chceš."
"Potrebujem s tebou hovoriť. Pozri sa..." (Tie jeho úprimné oči.) "Záleží mi na obci rovnako ako tebe. Táto lúka je memento nášho detstvo. Leňošili sme tu každý rok snáď polovicu prázdnin. Teraz obec potrebuje prachy."
"Viem."
"Starosta sa pýtal. Chce tu vidieť prvých golfistov najneskôr v máji. Budúci rok. Dovtedy to tu môže byť hotové. Máš to v rukách."
"Do rúk to dali tebe. Ja som prišiel rátať na našu lúku. Aha, tamto pri storočnom buku sme sa prvý krát pasovali. Vyhral si, bol si vždy ako veľké zviera. Sokol, ktorý dokonalo uháňa svojho sysľa."
"Nepamätám sa. Pamätám si len kopu dier všade po lúke. Hádzali sme do nich guľôčky a ty si ich upchával hlinou."
"Chcel som byť golfista, kým som ich nezačal strážiť. Tých dier je tu stále kopec. Už ich nikto nezakopáva, všetci sa sem chodia na tie malé beštie pozerať. Aj starosta, keď vytiahne to svoje zmysluplné brucho von cez úzke dvere upotenej pracovne."
"Začínaš byť agresívny." (Útlocitný hlások môjho priateľa ma doháňa k šialenstvu.) "Tvoja práca je šľachetná, ja to viem a rešpektujem to. Teraz však bude žiadané aby si prekročil sám seba a zabudol na spomienky, malichernosti a vlastnú ješitnosť. Sú v tom obrovské peniaze pre celú obec.
"Pre starostu?"
"Vynechaj ho."
"Pre teba?"
"Je to moja práca a ponúkam ju aj tebe. Potrebujeme niekoho kto tu udrží rovnováhu. Niekoho kto sa postará aby tu neboli syslie nory, ale aby tu mohli golfisti vidieť aj niečo iné ako občasné stopy medvedieho trusu. Toto je možnosť pre všetkých u nás. Neotáľaj a konaj."
19:30
Všeobecné dobro. Rozbolela ma hlava. Prosebné pohľady ľudí zbesilo hľadajúcich prácu. Úpenlivo hypnotické tváre v potravinách. Stačí jedno áno! Jediné áno a začneme prekvitať. Večerná paštéta mi nechutí. Večer mi niekto volá, čosi vraví, nemôžem mu rozumieť. Strašne zaobaľuje - šeptom chrapčí o loptičkách v jamke, o vreckách plných sysľov, o voňavých lupienkoch, ktoré mi budú kvitnúť v záhrade a ja z nich budem veľa mať. Čo vlastne všetci chcú? Narátal som o sysľa menej. Tú lúku im môžem dať. Neurobím to. Ja, syseľ, budem hrabať, driapať a pískať, kým tomu dravcovi nevytrhám perie.
20:45
Svoje predstavenie dohrám aj keby som sa mal zhorieť vo vlastnom pote na lúke najprudšieho slnka. Moja osobná poklona Jožo, za detstvo plné dôvery a dva vybité zuby tam pri buku. Teraz sa ukáže, kto z nás má hrubší zobák a kto nakoniec zalezie do vyhriatej nory.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
10. 7.júla 2012 16:18
Hej, tá dôvera vie byť sviňa.
Napíš svoj komentár