Vo svojej poetike rázne presadzoval osobnú "objektivitu". Víril pravdu, a tá sa stávala jeho obeťou. Umeleckému objektu písal:
Si žena neúmerne krásna vo svojej inteligencii, ale príliš inteligentná pre potešenie muža. Nebudem ťa maľovať, lebo ťa nedokážem milovať. Si pre mňa zbytkom. Nejasným materiálom.
Pre poeta si fetiš, múza, teplý koláčik na roztúžené brucho. Ja ťa potrebujem rozžuť. Každú chuť priradiť k farbe. Len potom budem vedieť ako maľovať. Poet svoju múzu hláskami spoznáva, hľadá jej podoby a potom sa nimi dávi. Maliar objekt dokonalo spozná už vopred, a až potom ho môže spracovať. Maliar vždy maľuje nasýtený.
Štetcom nepohol vždy od júna do októbra. Mesiace vraj sparné, absolútne nevhodné pre ateliérovú prácu. Maľbu v exteriéroch nenávidel. Desil ho hmyz, desil ho život prírody. Vymykala sa z koncepcie jeho chápania a to mu stačilo. V minulosti sa samozrejme snažil vniknúť do tajomstiev vyrojených podeniek, motýlieho kuklenia, či samičieho kanibalizmu, dnes z nich ostával vydesený. Niečo sa zlomilo. Príroda predstavovala slobodu, sloboda neistotu a neistota najväčšieho nepriateľa rovného ťahu. Štetce sa triasli kedysi na začiatku storočia, teraz človek musel byť pevný.
V letných mesiacoch teda urputne zháňal modelky. Zháňal zákazky, ktoré mu mali zabezpečiť zisk a do toho vypisoval depresívne listy svojej rodine, od ktorej očakával :
“…nutnú podporu v ťažkej chvíli, ktorá mučí moju hlavu, dušu a zviera srdce zahádzané kockami dlaždíc…”
Odpovede mu síce chodili skromne, strýko z Ameriky však poslal vždy. Čiastka bola obstojná a jeho prianie skromné:
“Jeden oubraz pre ródinu v “jú es ej”, nech máme nejaké roudinné zlatou.”
Vždy ho sľúbil. Vravel o najlepšom. Nikdy neposlal:
“Nebol čas, prepáčte. Zaneprázdnený, vyťažený, unavený do posledného kúska telesných štiav. Momentálne pripútaný k lôžku s nebezpečným zápalom priedušiek. Hneď ako sa zotavím, posielam…”
Nikdy neležal. Iba si nevedel predstaviť, čo by jeho strýko pri mexickej hranici robil s výjavmi moderných svätíc. Svoju prácu si nadôvažok veľmi cenil a odmietol strácať čas s prianiami zbohatlíkov, ktorých aj tak poznal len z listov.
V novembri spravil svoj prvý sezónny ťah. Bol zlý. Kompozične nevyvážený, ako celý rok, čo ho čakal. Strýko neposlal, rodina neodpísala. Modelky nechodili, mecenášom sa tvorba prejedla a kritici sa znudili:
“Výrazné techniky, ktoré autor vo svojej práci používa, stávajú sa zastaralým odkazom dekády minulej. Autor sa organicky napája na vlnu nového realizmu, ktorý dnes upadá a rozbíja sa o návrat modernistických postupov. V tomto doteraz rovnom boji realistické tendencie začínajú vädnúť a v záhradách našich autorov opäť raz rašia krehučké klíčky nášho podvedomia. Autorov rovný, priamy a pevný ťah v dnešných rozvikľaných časoch stráca opodstatnenie. Umenie manifestuje návrat slobody.”
Bol december. Vážne ochorel a pripútaný k lôžku namaľoval moderného anjela, ktorého vo vysokých teplotách videl poletovať nad zbedačeným telom. Anjel občas priletel bližšie, dýchal na líca chladivú paru a šepkal vety: všetko bude lepšie, všetko bude lepšie. Mal vlasy ako tuha a čmeliačie krídla, v očiach viac hnedej ako modrej. Niesol si rozkysnutý zadok, ale ruky mu zdobilo vyrysované svalstvo. Vyzeral prinajmenšom bizarne a disproporciálne.
“Maliar obvinený z dekadencie upadá do zabudnutia.”
Strýko z Ameriky poslal pohľadnicu:
“Niagara falls. Enjoy, enjoy!”
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
phantasia
31. 1.januára 2012 19:11
veľmi dobré. najviac som si vychutnala slová kurzívou.
2
jasám
ja
samo
sám
i
sama
táto myšlienka ma nasýtila:
Príroda predstavovala slobodu, sloboda neistotu a neistota najväčšieho nepriateľa rovného ťahu.
ja
samo
sám
i
sama
táto myšlienka ma nasýtila:
Príroda predstavovala slobodu, sloboda neistotu a neistota najväčšieho nepriateľa rovného ťahu.
4
a ty si maliarom slov .. poznas myslienku, nacrtnes ju slovom .. a kazdou bodkou jej vdychnes zivot .. niekedy neverim, ze je mozne roztancovat slova .. ale tie tvoje sa mi obcas zavrtaju hlboko do mysle .. a premyslat znamena vnimat, pracovat a prijimat myslienky autora .. ci uz v pozitivnom, alebo negativnom zmysle .. tvoje pisanie ma prinuti premyslat .. nad dotykom stetca, na platna bez uspechu, na umenie vaznene klise nutnosti penazi na prezitie .. nad vlastnymi pravidlami a nesplnenym snom vediet svetu darovat zhmotnenu myslienku tak .. aby ju vedel ocenit .. dakujem za zaujimavy piece
5
nedokázala som včera po prečítaní vyjadriť môj obdiv a emócie, čo vo mne tento článok zanechal a snažila som sa to niekoľko krát sformulovať, až som to vzdala.
myslím, že komentár nado mnou dokázal dosť z toho vyjadriť za mňa.
a trochu aj ten nad tým. a tak celkovo tieto reakcie, čo tu vidím sú sami o sebe výpovedné.
vďaka.
myslím, že komentár nado mnou dokázal dosť z toho vyjadriť za mňa.
a trochu aj ten nad tým. a tak celkovo tieto reakcie, čo tu vidím sú sami o sebe výpovedné.
vďaka.
6
raz si precitam vsetky tvoje blogy uplne zaradom proste od najstarsieho
Napíš svoj komentár