V bahne sú stromy schované

pamätám keď som bol veľký chlap.
vláčil som kusy železa,
von zo zatopených kotolní
všetci tu boli chlapi
po členky nohy rozmočené v kyslej vode
pálila žrala v útrobách topánok
hlboko pod kožou vedela vzrušiť
všetci sme vedeli
to čo máme v rukách je sila
otvorená brána našich túžob
ktoré mohla hrýzť aj sklenná vata
nás bolievalo v srdci keď sa ten kov tavil
v peciach o ktorých sme len počuli
kov určoval čas na jeho zvuku záležal náš deň.

pamätám keď som bol veľký chlap.
každý deň v úzkych uliciach
som skúšal ako chutí tvrdosť
a rýchlo som strácal zrak
keď úzke sa menili na krivé
hore bolo zas dolu
kdekto mi krížil cestu
tie tváre som trávil prirýchlo
potom celkom prázdny
zaspával som hlavou dozadu
rovno pod fontánou
s drakom a bájnym hrdinom
sledoval rád víťazstvo
a ešte radšej porážku

pamätám, keď som bol veľký chlap.
na námestí ako holub
oblizoval som nohy dámam
žobronil o kúsky chleba
a predával ohnivý úsmev
dievčatám zo zmrzlinární
často zamračené rozháňali mraky metlami
v tancoch rítu uprostred ulice
rozvírili prvé mŕtve listy
vtedy som mizol menil sa na dušu
čo cez škáry hľadela
do kruhov cudzích rodín
šepkala príbehy
čo zaháňali mráz
a strácali sa v ranných zuboch slnka.

pamätám.
veľký chlap má tisíc životov
a žiadny ktorý by mu sedel
ako kabáty po starých otcoch
čo musia mať príbeh.

veľký chlap má tisíc príbehov,
žiadny nemôže byť jeho
svoj stratil cestou kamsi
keď potkol sa o koreň vykorenil
korení teraz
životy iné.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu