do okna letí kameň,
črep si ťa nájde
... aj sto paralélnych svetov je svedkom ako trpí,
črep vrastený do tkanív zjazvených
v mäsopôste.
krv - vodný tok,
myšlienok, toxínov, jedu
a
spôsobov smrti viac ako
možností zrodu.
vedľa nohy kotvu,
a reťaz.
rinčanie skla, kovu
a strašne málo svetla.
patetické výkriky z alžbetínskych dôb
vyliezol som,
herec, cvok.
vykrádač iluzívnych textov,
gýč pretiekol mi lebkou
a teraz chŕli,
ako nebo vedľa nebomodrej tehly,
ktorou si na chodník kreslím
konský falus.
symbol mužských záľub,
práva oddávna,
zaspávam ako chlap
a rodím sa
- čistá tabuľa.
nádej nerobí
a zlodej každý z nás,
najmä ja,
keď kradnem ti dušu slovným vetrom,
tvárim sa verím
významu.
jedno gesto zlomí prísahu,
prísady do života
sú zrazu plano-prázdne,
nič vážne,
len sto tonážne
tečie kúpeľ černopár z fabrík,
nič nehovoriaceho ázijskeho sveta.
jedna nesmrteľná striedka chleba,
v ktorej ostal môj zub,
zasial seba,
ešte sto krát kričím: Čestný muž. Čestný! Čestný!
život nekonečne nekonečný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár