Delfínia krv koluje cez žily, čistá a nevinná bez trošky zrady. Srdcia a hlavy spolu dosúsošili, berúc si bezhlavo mravy, rady. Kúsať si do pery v opare z páperí, špinou sa ladiť. Tak skúšam sledovať cieľ, pár očí, nábeh na úsmev. Tak počítam vpichy včiel, pocit upadajúcich rév. Opakuje sa pohyb, kyvadlo, opakuje sa sto chýb, odpadlo. Bermúdsky trojuholník našiel koniec, Slovenský melancholik, pridal sa ku stádu oviec! Popiera lásku, chráni si priateľstvá, aj tak by v mozgu ostala len tma. Popiera život, iba aby žil, chráni svoj tlkot, kamarátskych chvíľ... ktoré niekedy, jak kód, bol by zahodil... Podpílený konár tuhne, celí sa, matky božej zvonár len spriatelí sa. Zmizne v šere, zhasne, zavrie dvere. No oddaný pravej viere, slastne, v plnej miere. Mliečna cesta premenená na mlieko, dá sa krájať pohľadom, ostáva sa uvarený na mäkko, s vytetovanym hadom. ešteže po činsky som zajac... žiadny problém - cítim najviac! ešteže som možno kohút... žiadny problém - len ma nesúď! Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj