každý svoje šance ako rybár môže chytať,
Cez hmlu prerážať, vyhnúť sa zvratkom,
svoju budúcnosť máš nechať kmitať.
Duša zhorkla ako fernet, dávno,
percentuálne mi vychádza kremácia,
pečeň tvrdne ako cement, áno,
životy sú len zatmenie mesiaca.
Pretrieť si oči, byť dejinný zvrat,
púšťam tie šance, žiadne nevidím,
nepustiť k ťahu, nieto dosať mat,
na šachovnici z ktorej večne stúpa dym.
Duch si zobral dovolenku, keby len,
zatmenie mesiaca končí sa zrazu,
srdce trpí na pálenku, jeho tieň,
po zatmení snáď nepodľahneme mrazu.
Mesiac neprepustil žiadne ľúče,
mne v tme sa lepšie k svetlu kluše,
môj život sa vtedy k dobrému obracia,
keď prekonám v žilách zatmenie mesiaca.
Zatmenie mesiaca všade pekelné ticho,
postrelený sa ťahám k jasu, jericho,
každí podliehame náhlej zmene,
keď mesiace nie sú zatmené.
Zatmenie,
mesačný spln odchádza,
Svietenie
po mesiaci splýn odrádza,
Priečenie,
proti nemu ťa zrádza,
Mlčanie,
pre túto noc OÁZA!
...zas zatmenie mesiaca...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Čomu by som niečo vytkla, je téma a obsah. Asi sám veľmi dobre vieš prečo... samozrejme, môžeš to byť iba náhoda, že si sa vlastne vôbec neinšpiroval mojím posledným dielom a vôbec si ho nechcel vyvrátiť a spraviť z neho akúsi "paródiu", alebo ukázať, že mojím pričinením som ja šťastná a ty nešťastný... ale to tu nebudem rozpisovať, obsah ma vyslovene šokoval a mám pocit, že keby si predtým nebol videl môj blog, tak nevieš, že je zatmenie.... ale samozrejme sa môžem mýliť a ty si ho videl niekde vonku na nočnej potulke a v tom prípade samozrejme prijmi moje ospravedlnenie, že som ťa podozrievala. A asi toľko k blogu...