prepadáš mostom, čo zodvihol sa hore,
si stýraná trestom, za čo, kto vie,
a možno len myšlienky špinavé staré.
Si pre niekoho spásou?
Odrádzaš niekoho nádychmi?
Myšlienok podkrovie?
Zkazené stravovacie návyky?
Biela holubica,
tmavý havran v ruji
cudná pásomnica,
čo každý o ňu stojí.
Si pre niekoho škvárou?
Niekto ťa podupe vlhkou podrážkou?
Tak precítiš to kúsancami,
brešeš a chrániš sa živou pretvárkou.
V melanchólii píšeš stovky snárov,
myšlienky utápaš v nádobách,
sekneš raz s večnými útrapami,
tvoj život nebude len prach.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
2
No podľa mňa ty si bol psychológ už predtým celkom dobrý, to som si overila na viacerých veciach To iba na margo predošlého komentára... inak mám z básne veľmi podobný pocit ako Zuzka, mimoriadne realistická a možnože keby som si ju čítala v inom okamihu môjho života, keď bol v trochu väčšom neporiadku, tak by som sa našla v každom jednom slove - a možnože by som z toho mala aj depku Ale teraz som sa do toho tiež vedela vcítiť, hoci niektoré rýmy tam na mňa pôsobili ako päsť na oko, nemyslím, že by si zle vybral slová, ale niekedy tam vadil veľmi nepravidelný rytmus... to je jediné, čo by som tejto básni vytkla, pretože inak je faaaaakt že dosť dobrá
Napíš svoj komentár
Si pre niekoho škvárou?
Niekto ťa podupe vlhkou podrážkou?
Tak precítiš to kúsancami,
brešeš a chrániš sa živou pretvárkou.
Tolko o zivotnom cynizme ... pravda a ja snimam klobuk , z teba sa stava psycholog