kovový chlad strechy,
neudržal zrnká snehu,
sypal ich do tohto rána,
rozkrútil ich, nechal spať.

jediný pohyb času,
skrehnutého v ľade,
inak nič,
ani fúk.

nič nepatrí nikomu
a ticho,
je nôž pri hrdle
vlastných príšer,
vlastných súznení.

tam kde všetko stojí,
je to nič,
môžeš mu všetko vykričať,
ono to ostane,
musí, mrzne,
spí.

 Blog
Komentuj
 fotka
chiflada  16. 1. 2011 04:17
Toto dostalo v pravom hornom rohu žltú hviezdičku.
Napíš svoj komentár