,, Áno, nejakú o láske“ dožadovali sa krpane.
„Čoby, nejakú o boji, o dobrodružstve“ somráčili sa krpci.
,,Nejakú pravdivú“ dožadovali sa niektorí dospelí.
,,Oj toľko žiadostí, z toho sa hádam ani nedá vybrať. Och a ako mi v krku vyschlo. Veru nieje dobré rozprávať príbehy so suchým gágorom.“ upozorňoval minstrel. V tom zo zadných lavíc vstal trpaslík s holou hlavou a šedivými fúzmi až po zem. Frnkol hostinskému zlatú korunu.
,, Nóž ty brav vypasený, čo máš s očama nevím. Slepý si jak vidlácky šíp, žes nezočil jak smadný je hentuto básnik. Nalévaj korbel jemu aj mne, bo ti dám dole gate a napráskam na holú.“ keď jemu aj básnikovi priniesli pivo, trpaslík znovu spustil. ,,Počni s rozpravou, milý minstrele, ja sa zovu Bruno Bronson a odteraz zodpovedám za to aby si nemal vyschnuté v gágore“
,,Ďakujem bratku“ poďakoval minstrel.
,, S bratskou podružnosťou hybaj kozy jebať. Historky vyprávaj.“
,,No tak s čím začneme. Počúvajte počúvajte, historku o troch rytieroch dobra..“
,, No tak to bude zasa dobrá chujovina. Zasa dáky chmuľovia čo zachraňovali princezné pred drakmi a podobné kraviny.“ zazíval obuvnícky tovariš.
,,O rytieroch dobra, ktorí bez bázne a hany svetom putovali a nečistých mutantov, démonov a inú pliagu do pekla oceľou zaháňali...“
,,A popritom kradli, vraždili a šukali všetko čo malo kundu a dve nohy. Nemám pravdu?“ ozval sa strážník mimo služby, ktorý zvykol mať službu pri zlatokopeckej bráne.
,, Ticho buď ty všivavý knecht! Každý vie, že ty o šukaní máš čo najmenej tárať“ dávala mu vyžrať mäsiarova manželka. ,, Minule ste karavánu mníšok čo rybí tuk do mesta viezli poznásilňovali. Všetkých šesť, že sa nehanbíte, sväté ženy zneuctiť.“
,, Držať chrapajzne vospolok!“ nevydržal Bruno Bronson, ktorý sa staral o to aby minstrelovi v gágore nevyschlo. ,, Kdo sa opováži dedulove historky kvákaním narušovať, kňučať a zavíjať bude. Ale nie len tak z pasie, keďže mu celý korbel natrtkám do slepého čreva. A ty minstrel už rušiť sa nenechaj.“
,, Ako som povedal, táto historka je o rytieroch dobra. O rytieroch bez bázne a hany. Hovorili si fantastická trojka...“
Bez bázne a hany
I.
,,Kurva jedna vyjebaná.“ nadával Gareth. Pritom, ako sa rozčuľoval mával rukami a meč sa mu nebezpečne na chrbte pohupoval. ,, Nielen že sme ju zachránili keď jej koč raubíri prepadli, ona nám ešte ani nedala. A za odmenu len dvadsať zlatých. Vyjebanica.“ Gareth bol barbar. Mal skoro dva a pol metra, samý sval a bol chronický cholerik.“
,, Kurvisko to je jak elefant, to sa musí nahať. Ale aj dvadsať zlatých je peniaz. Však neboj keď predáme zbrane a oblečenie tých raubírov, aj na oflieskanie nám niečo zostane.“ Ukľudňoval Garetha Markus. Markus bol človek. Bol priemerne vysoký a v ruke držal luk bez napnutej tetivy. Povahou bol rozvážny a z celej trojice bol najlepší pri vyjednávaní. Bol dobrý aj všade tam kde sa muselo mlieť hubou, lebo na univerzitu kedysi chodil.
,,Nemáme len dvadsať zlatých, kolegovci.“ ozval sa Derek. Derek bol hobit a bol.... no jednoducho zlodej. ,, Pani markíza si nedala pozor na brošňu, sponu do vlasov... a mešec, to je myslím samozrejmosť. Prachov máme celkom nazvyš.“ uškŕňal sa a názorne mešec poťažkával. Celá trojica vybuchla smiechom.
Za najbližším kopcom bolo mestečko. Plánovali sa tam nejaký čas zdržať, lebo priesmyky na sever už boli zasypané snehom a na juhu práca nebola. Táto nezvyčajná banda bola niečo ako partička žienok pre všetko. Lovili ľudí na ktorých bola vypísaná odmena, zabíjali bosorky, mutantov a inú chamraď. To všetko za odmenu. Najzvláštnejšie, ale na Garethovi, Marcusovi a Derekovi bolo, že všetci traja boli bratia. Jeden severský kráľ si podľa panovníkov na juhu nechal urobiť hárem. Po našom kurvinec. Boli v ňom kurvy každej rasy a jednej barbarke, ľudskej žene a hobitke urobil decká. Tak to už na svete chodí. Starý sa ušukal k smrti, sklátil ho syfilis a jeho syn už pre kurvinec potešenie nemal. Ženy dal obesiť, len tak pre radosť a decká, vtedy len pätnásťročné sa pod hrozbou lámania kolesom museli pridať k armáde. Áno, presne taký bol a aj je Radim VIII. Milosrdný. Kráľ Syrrenie, miestodržiteľ delty Urgassy a vojvoda z Raage. To bolo ale pred desiatimi rokmi. Po piatich rokoch služby v armáde naša partička dezertovala, ušla zo Syrrenie a blúdila svetom. Teraz pred ňou stálo mestečko Nawarro. Podľa odhadu niečo okolo 900 obyvateľov.
,, Kurva, Piča“ hromžil strážnik pred bránou keď pribíjal zmietajúceho sa trpaslíka na kríž na predmestí. ,, Na kerú sračku ste takí krpatí, kto sa s vami potom musí srať? Poctiví strážnici.“ Hneď ako to dopovedal iný poctivý strážnik potiahol trpaslíkovi mešec. Na malé pódium pod krížom vyšiel hlásnik.
,, Markíz Ošató Wirda dáva na známosť, že trpaslík Hornir Gunnarson sa previnil voči verejnému poriadku ukrývaním rebelov rebelujúcich proti verejnému poriadku. Odsúdený je na ukrižovanie. Nasledujúci deň sa k nemu pridajú aj dotyční rebeli, keď bude ukončený proces vypočúvania. Ak teda ešte bude čo vešať na kríž. Taká je vôľa velebného pána Ošató Wirdu.“
,, Niet nad rasovú toleranciu.“ poznamenal Derek. Na chvíľu sa stratil v dave. Vrátil sa s trpaslíkovým mešcom. ,, Aspoň to minie nečlovek“ zasyčal.
Vošli do krčmy a privítal ich nanajvýš vľúdny hlas hostinského.
,,Čo tu robí ten malý potkan? Toto je krčma pre ľud kurva, nechcem tu mať žiadnu chamraď. Čo keď od toho Hobita chytím nejakú chorobu!“
,, Zavri hubu hostinský, lebo ti prifajčím, počkám, kým mi bude treba srať a potom ti naseriem do krku.“ upozornil ho vľúdne Gareth.
,, Do krku?“ Nestačil sa diviť Markus.
,, Zabudol som sa zmieniť o trhaní hlavy, ospravedlňujem sa“ Gareth úškrnom sa poklonil hostinskému.
,, Pivo a polievky prichystaj. A na nášho priateľa chrapúňske reči nemaj, lebo ti jazyk do octu naložím..“ vážne karhal hostinského Markus.
,, Delikatesa“ zamyslel sa Derek. Nakoniec hostinský bez slova prestrel.
,, To bola bašta. Hej hostinský, nenájde sa tu práca pre potulnú hanzu?“ opýtal sa Gareth a otázku doplnil hlasným grgnutím.
,, Tož ja žiadnu nemám. Juknite sa na vývesku pred krčmou, kadejakí ľudia tam ponuky na prácu vyvesujú.“ odpovedal bez známky záujmu. Partička vyšla von a pozrela sa na vývesku.
,, No vyzerá to fajn. Hon na medveďa. Kto hlavu stvory prinesie, odmena ho neminie. Dolupodpísaný sekretár Ošatá Wirdu.“ oboznamoval ostatných nahlas Derek. ,, Aby to ďas spral. Nič lepšie nieje.“
,,Tóž pre tvoju fajnovú prdélku nic lepšého ani byt nemóše.“ Ozval sa znenazdajky príchodzí trpaslík s blonďatými vlasmi a krátkymi fúzmi. Na chrbte zavesenou sekerou.
,, Neják sa stará, trpajzel!“ vybuchol Gareth.
,, Nechaj tak bratku.“ chlácholil ho Markus. ,, Veď o nič nejde. A vy prosím, čo máte na srdci.“
,, Po tom čo ja mám na srdci je ťa velké konské lajno, bratku. Len ma výsostne serú ich jasnosť Wirda, páč toto nejni žádný medvěd kodiak, ale skurvený medvěďodlak, fujtajbl. Psežral mi polku drevorubeckej bandy, keď si včera na obed chceli zdriemnuť pod stromami. Jednému len rozpáral črevá a vycucol mozog, druhému prdel vykusal, a tretiemu rebrá poobhrýzal. Žádný medvěd by nemal rozum na takový masaker. Né né. To bol medvědodlak sketa skurvená. A šeci v tejto ďúre majú prdel stisnutú, že by im do dovnútra ani komár sosák nestrčil. A vy také vypadáte jak by ste sa práve dosrali, aj keď ten barbar asi stále serie. A keďže je tak v ksichte červený, asi mocno tlačí. Jaká to verva pri srání.“ doberal si partu trpaslík.
,, Nič to, nič to. Absolútne si nás odzbrojil svojou výrečnosťou a rečníckym štýlom. Smekám klobúk a klaniam sa, brat trpaslík. Toľko pravdy v tvojom prejave bolo. Ale v jednom pravdu nemáš. Ja a moja hanza sa len tak neposerieme z nejakého Medveďodlaka, či aká to hnusoba je, ponevadž my sme v každej vojne čo bola za posledných päť rokov v prvej línii za hovno bojovali, ponevadž sme od lapkov, bastardov a skurvysynov celé južné Raage vyčistili, týmto železom sme hajzlov vlastnoručne nakŕmili. My sa len tak neposerieme z mutanta-skety. Lebo sám mutant nieje o nič horší ako človek. Rozdiel je len v odmene za vraždu skety a za vraždu človeka. Za sketu 20 zlatých, za človeka v lepšom prípade oprátka.“ nechal vyniknúť svoju rétoriku Markus.
,, Nak ma smrtka pojebe, se slovama a frázama znáš jak na to. Toť nebudem ďalej otáľať, bo nastala chvíľa kedy treba buď šukať alebo vypadnúť z kríkov. Mrzkým mešcom vás ponúkam milá potulná hanza podivná, kde hobita chráni vlastným telom barbar. Páčite sa mi vyjebanci, tak kokotov z vás robiť nebudem. Bo posratí nieste a posranec je piča a né žoldák. Navyše ste dvaja luďá, kerí paktujú s nečlovekom, čo sa mi kurevsky ráta. Dám vám padesát zlatých banda, ak so mnou pojdete zabit kurvu medvěďa. Páč moji chlapci drevo sekac musá a ja sám som síce korbič, ale na takú potvoru si na moj veru sám netrúfam. Tak čo vy na to honelníci?“
,, Platí“ odvetila trojka spoločne.
II.
A tak išli. Pýtate sa či hneď? No áno hneď. Boli najedení a vravelo sa že medveď nieje ďaleko od mesta, maximálne pol dňa cesty. Nebrali so sebou stopára, ani žiadneho vydriducha hraničiara, ktorý by ich o posledný groš ožgrlel. A to z dvoch dôvodov. Za prvé, Markus bol skvelý stopár a za druhé, medveď-sketa si ich určite nájde sám Bolo to ako obyčajne. Markus bol vzadu, s napnutým lukom a napnutejšími ušami sledoval okolie, Derek išiel v strede a v predu pochodoval Gareth. Meč sa mu hompáľal na chrbte. Vedľa neho si vykračoval trpaslík. Družina bola potichu a postupne kráčala ku svojmu cieľu. Až podvečer sa rozhodli utáboriť a založiť veľkú vatru.
,, V jaskyni by ti bol tvoj obojručák akurát tak k prdu“ preniesol medzi rečou trpaslík smerom ku Garethovi. Mimochodom, volal sa Goran Bradavič.
,,V jaskyni potrebuješ poriadnu sekeru, obojstrannú, obojručnú, aby si mohol chamraď bez rozdielu meniť na výživu pre potkany.“
,, V jaskyni mi obojručák poslúžil vždy dobre.“ ohradil sa Gareth nasrdene a prihodil na vatru veľký klát.
,, Tóš si nebojoval v jaskyňách pod Razzagom. Tá hora má v sebe zlata jak Rolland II. Spanilý na sebe vredov. A že ten starý chuj čo vládne v Morrgene je jeden veľký vred.. Preto tam trpaslíci postavili pevnosť. Spod zeme, ale zvykne vykuknúť všakovaká chamraď. Mutanti a iné kurvy špinavé, súce na tyčku.“
,, Si teda od Razzagu? Z východu?“ opýtal sa Markus.
,, Ale hovno psacô, ja som z juhu. Z Eronu, sedmicípeho pohoria. Konkrétne z pevnosti Bruglan. Ach sladký domov.“
,, A čo robíš tu? „
,, Vy to nevíte? Na severu zúri obrovská válka. Všecky královstvá sa bijú mezi sebó, páč rod panovníkú z Caderrasu vymrel jak po meču tak po praslici, kurva mať. Jó veru, na severu práce dosť aj pre trpajzlíkov čo nebejvá zvykom.“ usmieval sa Goran, jeho úsmev ukázal čierne skazené zuby. ,, Ale hovno z teho, bo prúsmyky sa zasypanie. A musíme počkat aspoň tri mesáce, páč sňahu je víc jak je trpajzlík vysoký. Moc riskantný by prechod bol.“
,, Tak to potom všetko vysvetľuje. Je celkom možné, že z Nawarra odídeme spolu Goran, vojna je presne ten typ práce na ktorom sa nabalíme najviac.“ povedal Markus a otočil na vlastnom drevenom ražni mäso. Pochutina zasyčala, odkvapla a ďalej sa piekla. Veru tak, Králik je je králik.
Prvú hliadku si zobral Gareth. Všetci pospali a on zostal hore. Bezmyšlienkovite čumel do tmy. Z ďiaĺky doliehalo zavýjanie vlkov. Gareth si brúsil svoj obojručák. Chcel byť dokonale pripravený na útok mutanta.
,, Očujem, že máš meč z gromrillu.“ ozval sa Goran. Očividne nespal.
,, Počuješ starý? Ako to myslíš, že počuješ.“
,, Očujem, páč mé ušiska nejsú jen tak na parádu, jak u vás, aby ste sa do nich mohli pri súloži kusať jak štence do kosti. My staršá rasa, to jako trpaslíci, máme omnoho lepčí sluch aj zrak jako vy ľuďá. Navíc ste jak jepice, ček si na vás nestihne zvyknúc a zdechnete. Ale vráťme sa k tvému železu. Čujem že brúska vydáva slabý piskot, tak je to gromrill. Jedine gromrill píska, jediný z kovú.“ prednášal Goran.
,, Už ti niekto povedal, že by sa ti občas zišlo na držku?“
,, Samo sebó. Ale to bych sa kukol na takového holobrádka, kerý by mňa zlátal. Páč ja mám čelusť tak jako tvoj meč, z gromrillu kurva.“
,, Ironicky, alebo fakticky?“ zapojil sa do debaty Markus, ktorý ešte pred malou chvíľkou spal.
,, Fakticky. Polku huby mi troll odrapel, keď sme štoly pred nájazdom z podzemia chránili. V Barrak Woore to bolo. Nic nám obrana nepomohla. Pevnost sme vyhodili do vzduchu, páč skety sa dostali všade. Mal som štěscé, mám hubu zlátanú z gromrillu, ale na flétnu si nezapískám na moj veru.“
,, A mal si nejaké umelecké nadanie?“ vyzvedal Derek.
,, Ked som nejakému imbecilovi, hubu zmastel, na ksichte sa mu celkom avantgardné obrazce vytváreli.“ uškrnul sa Goran.
,, Úchvatné“ posmieval sa Markus „A ja som sa ako zasran sral s klavírom. Dnes by som si nezahral. Mal som príliš veľa krát zlomené prsty.“
,, A sketa sa dokurvila až k nám. Čumte a okále na stopkách, bo inak si prdel zašívať budete. Dúfam že šitíčko ste si vzali.“ oboznámil družinu nadránom Goran. Stál vedľa ohniska, veľkú sekeru držal v ruke a zaťial čo sa rozhliadal navôkol močil do pahreby. Partička vyskočila. Gareth tasil obojručák a s pohľadom zúrivého býka sa rozhliadal okolo. Derek zo seba zhodil plášť a odhalil pod ním ukrytú šerpu s vrhacími dýkami. Markus napol luk, založil do tetivy šíp a čakal.
,, Máš pravdu je tu“ povedal Gareth. ,,Cítim ho.“
,, Ts. Teraz by už ti bolo na kozie vemeno medveďa vetriť, páč keby som s váma nebol, medvěd by koštoval čo sú to čerstvé krky“
,, Držte chrapajzne vy dvaja.“ uzemňoval ich hobit. Naraz znenazdajky vyskočila sketa z kríkov. Goran sa mávajúc sekerou rozbehol oproti nej. Markus neváhal a vystrelil po oblude dva šípy za sebou. Jeden sa medveďovi zaryl do laby, druhý do ramena. Sketa však akoby necítila bolesť a vrhla sa po Goranovi. Trpaslík zaklial a ťal po oblude sekerou. Zaťal ju skete do laby, načo obluda zareagovala tým, že uštedrila trpaslíkovi úder labou do tváre. Trpaslík odletel do stromu a už nevstal. Markus nabil a vypustil ďalší šíp. Tentoraz to dostala obluda do oka. Medveďodlak zavyl, postavil sa na zadné a zbesilo okolo seba mával labami. Toho využil Derek. Vrhol v rýchlom slede za sebou tri dýky. Všetky sa mu zabodli do hrude. Gareth priskočil a ohromným sekom zhora odsekol oblude hlavu.
,, Mizerný boj “ zhodnotil Derek.
,, Jebem ja vášho Boha!” nadával Goran keď ho niesli na provizórne vyrobených nosítkach.
,, Kurva aj so sketú, obe nohy mi zlomeu a na ksichte veru asi též nemám znamíenko krásy.”
,, Pokojne lež. Keď sa rozdrapovať budeš, možno si aj anál natrhneš “ upokojoval Markus trpaslíka. Trpaslíkovi trvalo dobrú pol kodinu kým vstal. Keď narazil do stromu, o porisko sekery si zlomil obe holenné kosti. Až po mnohých neúspešných pokusoch vstať bol ochotný partičke dovoliť, aby ho uložili na nosítka. Úloha to však bola neľahká. Trpaslík bol taký ťažký, že prvé dve nosítka sa zlomili v polovici. Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, źe vážil asi toľko čo slonie mláďa. Hlavu obludy nechali odkrviť, obalili látkou a uložili naspodok Garethovho batohu. Ako dôkaz o dobre vykonanej práci. Posledná vec ktorí ucítili keď vyšli z lesa, bola bolesť na krku po vpichnutí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
athelasil
4. 1.januára 2010 13:53
hmm...celkom dobre,zaujimave.docitala som to do konca dalo sa.len privela nadavok (niezeby mne osobne vadili,to nemyslim)
2
Mám to čítať, alebo mi najbližšie sám osobne porozprávaš, o čom to je?
Napíš svoj komentár