V ďiaľke zahrmelo. Môj jedenapolručný meč bastard mi vysel na chrbte a v ruke som držal vlajúcu štandardu. Ja a mních Jerome. Dvaja vyslanci Ligy v tejto skurvene upršanej krajine. Poslanie od protektora z mesta Bailiff sa dávno rozmočilo v neutíchajúcom daždi. Všade prítomné komáre si ľahko poradili s mojím odevom, dokonca ani krúžková košeľa ktorú som mal na sebe im v tom nezabránila. Vždy si našli cestu k mojim žilám a dosýta sa nacucali mojej krvi. Bol som ako jeden veľký štípanec. Mali sme vykonať súd s jednou čarodejnicou. Žila sama v chatrči na kraji lesa. Jej muža už pred tromi rokmi skolila chrípka a ona sama vychovávala deti. V prípade, že sa potvrdí podozrenie, máme vykonať boží trest a deti odniesť do chrámu Ligy.
Trochu sa vyčasilo a my sme prišli konečne ku chatrči. Žena práve vyšla von a na natiahnutú šnúru vešala prádlo. Jej dve malé deti s blonďatými vlasmi jej podávali prádlo. Keď nás uvidela rýchlo ich poslala dnu. Podišla k nám. Jerome vytiahol lajstro s obvineniami.
, , Protektor mesta Bailiff, gróf panstva v Šrektone a tak ďalej a tak ďalej..... vás oficiálne obviňuje z čarodejníctva a obcovania s diablom. Z pravidelných ciest do pekla a z temných rituálov. Z moci ktorú mi zverila svätá matka cirkev ťa žiadam ty nehanebná bezbožníčka, preriekni slovo na svoju obhajobu.”
Stalo sa to veľmi rýchlo, tá milá pohľadná vdova zaškriekala, oči sa jej zafarbili na červeno. Vlasy sa jej naježili a dala Jeromemu facku. Jerome sa strieskal na zem a už nevstal. Nečakal som kým sa otočí ku mne. Kým jerome dopadol na zem, vytasil som meč a odsekol jej ľavú ruku. Do ksichtu mi vystrekla krv. Znova zaškriekala a ja som ucítil strašnú bolesť. Do lýtka mi jedno z tých detí zabodlo malý rybársky nôž.
, , Niesi prvý ani posledný ktorý sa bude skôr ako v pekle škvariť v peci. “ povedalo jedno z detí. , , Pod osikami sú kosti aspoň z desiatich.”
Vydržal som tú bolesť. Najprv som odsekol hlavu jednému decku. Potom, skôr ako ma bosorka stihla zakliať, doslova som ju nakŕmil mojím mečom. Nažrala sa ho do sýtosti. Prešiel jej odspodu úst a vyšiel na vrchu hlavy. Ďalšie diablovo decko sa rozhodlo zutekať. Chcel som sa za ním rozbehnúť, no môj meč sa zasekol v lebke a nešiel vybrať. Tak som ho zrazil kopancom na zem a mojou okovanou špičkou vojenskej topánky som mu silno stupil na hrudník. Z pošvy na boku nohy som vytiahol dýku a prerezal som mu hrdlo. Krv bola hnedá. Znak splodencov diabla.
, , Vždy ti vravím aby si niečo takéto očakával” krútil som hlavou keď sme sa vracali späť do mesta Bailiff.
, , Ty si to čakal? Doteraz sa nám to stalo len pri tom dedovi z šedého lesa. To bol frkot. Keby si mu neodfajčil hlavu hneď z fleku, neviem či by sme sa tu takto poflakovali.” odpovedal Jerome. Trošku šušlal. Čarodejnica mu vylomila dva zuby.
, , Ja vždy niečo také čakám. Keby nie, tak sme obaja mŕtvi a práve teraz plnia naše vypitvané brucho rožkovou plnkou. “ usmial som sa. Pod tými osikami bolo fakt celkom dosť kostí. Ľudských. Neklamala a ja som nepodcenil situáciu.
Prišli sme k hostincu. Bolo to asi na pol ceste k mestu bailif. Vnútri bolo plno, no hneď ako nás osadenstvo uvidelo stíchlo. Jerome automaticky zamieril k malému stolu pri vchode. Dvaja starí bezzubí ožrani sa predbiehali v tom ktorý nám skôr uvolní miesto. Objednal som si pivo, jerome len mušt. On nikdy nepil. Znižovalo to koncentráciu jeho magických schopností. Uchlipával som z piva ktoré chutilo ako šťanky a sledoval som ľudí naokolo. Väčšinou to boli len pocestní.táto krćma bola jediná možnosť ako nenocovať s kečkou v blate. Po chvíli som sa vybral do postele. Mal som za sebou náročný deň a rozhodol som sa ho ukončiť blahodárnym spánkom.
Ďalší večer za súmraku sme prešli mestskou bránou protektorského mesta Bailiff. Bol to mestský štát uprostred impéria. V impériu vládol panovník Merkator VI. Ruka v ruke so svätou matkou cirkvou absolutistickou železnou rukou. Zatiaľ čo tu? Toto mesto bolo rovnako ako ďalšie mestské štáty liaheň dekadencie a ateizmu. Za výroky ktoré by rečníkovi vyslúžili akurát tak kopanec do ksichtu a hneď na to oprátku by tu zožal potlesk. Protektor tohoto mesta bol obyčajný flákač, občas, len tak aby sa nepovedalo vyslal niekoho z miestnej Ligy aby niekoho upálil. Aby svätá matka cirkev nemala pindy a nezniesla jeho kôlňu na drevo z povrchu zemského. Prechádzali sme okolo hlavného námestia. Bolo plno. Vešali buričov. Na to sa prišiel vždy pozrieť každý. Ja som ale na to nemal náladu. V hostinci nás zastihla šokujúca správa. Miestny vodca Ligy bol úkladne zavraždený. Ja ako najvyššie postavený externý dôstojník som to mal prešetriť a podať hlásenie. Dvere veľkej citadely Ligy sa otvorili. Stál v nich môj učiteĺ. Roztiahnutými rukami a so širokým úsmevom na perách ma vítal.
, , Markus Sakape! Nikoho v tomto momente nevidím radšej. Konečne sa náš Zdochnutý pes vrátil”
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár