Sex je periodický interval X. - jubilejné pokračovanie

To čo má svoj začiatok, má aj svoj koniec

Hlavne ten koniec. Prečo je však ten koniec taký krutý? Prečo sa musíme z krásneho sna zobudiť do tej najhoršej nočnej mory? Do potemnelých ciest života ako vystrihnutých z komiksu štýlu Noir. Prečo býva prebudenie také kruté? Hlavne pre optimistov a zamilovaných, ktorí svet vidia v ružových farbách. Naozaj neviem. Sú to asi len hry osudu. Hry osudu, ktoré nás sužujú, dusia nás ako kopy sračiek. Celý život sa spod nich snažíme dostať, a keď sa zdá že sme z tej žumpy už už vystrčili noc, niekto spláchne záchod a stiahne nás to naspäť. Naspať cez všetky tie výkaly, ktoré sme počas života vyviedli. Osud je pekný fekálista. Iné vysvetlenie neviem. Prepáčte ak vás z toho nadrapilo, nič jemnejšie ma nenapadá.

Ležal som vedľa Nade. Bol som s ňou celý jeden deň aj noc. Bolo nám spolu skvele a nejak som sa nezamýšľal nad tým že by mohla byť mojou matkou. Teraz sme len tak ležali vedľa seba a vychutnávali naše spojenie. Len tak sme ležali a dýchali ten istý vzduch, nemysleli sme. Nemysleli sme a boli sme unášaní na vlnách vášne. Vyčerpaní, dezorientovaní, prepletení v uzlíku erotického spojenia. Hladil som ju po vlasoch.
,, Som hladná“ povedala.
,, Ja mám chuť na lasagne.“ vstal som a začal sa obliekať. ,,Za pol hodinu sa vrátim“
Poslala mi vzduchom pusu a ja som vyšiel na chodbu. Pribuchol som dvere. Vyšiel som na ulicu. Vyzliekol som si sako a prehodil cez plece. Vonku bolo teplo. Až príliš teplo. Cestou som rozmýšľal, či kúpim lasagne s hubami, alebo bez húb. Celú cestu som prešiel peši. Nerád som chodil autobusom. V reštaurácii sa na mňa usmiala čašníčka. Až na polceste späť som si uvedomil, že som jej ten úsmev neopätoval. Tesne pred Nadiným bytom na mňa vyskočil pes a celého ma zacapkal. Plánoval som si to u Nadi očistiť. Vošiel som do jej bytu, čupol som si, aby som si rozviazal topánky. Bolesť ma vytrhla z tohto úmyslu.

Nepamätám si na nič čo sa stalo potom, ako ma ovalili v predsieni. Viem, že predtým ako som upadol do bezvedomia, ma niekto kopol do hlavy. Keď som sa zobudil, bol som nevedno kde. Možno v nejakej pivnici. Hneď ako som otvoril oči ma nadrapilo a dostal som závrať. Musel som zvracať.
,, Zvraciaš?“ ozval sa vysoký, trochu zženštilý mužský hlas. ,, Výborne. To je otras mozgu.“ hlas sa prechádzal okolo mňa.
,, Čo viedlo takého fagana ako si ty aby mi liezol za ženou?“ zdrapil ma pod pazuchami a postavil ma. Horko ťažko som sa udržal na nohách.
,, Postav sa mi ako chlap. Keď mi vieš chodiť za ženou, mal by si vedieť sa postaviť jej mužovi“
,, Ste …. rozvedení“ stačil som zo seba vyjachtať no nadrapilo ma.
,, Obyčajné papiere. Čo Boh spojil, človek nerozdelí“ podarilo sa mi na moment zaostriť pohľad. Nadin bývalý bol vysoký. Mal šedivé vlasy a zvráskavenú tvár.
,, A už vôbec nie fagan ako si ty.“ pristúpil ku mne a ja som nemal šancu zareagovať. Vrazil mi hlavou do úst a rozbil mi hornú aj dolnú peru. Znova udrel a zlomil mi nos. Chytil som si ho oboma rukami a snažil som sa zastaviť príliv krvi. Nikdy by ma nenapadlo, že budem za ten jeden sex takto pykať. Rozhodol som sa k tomu ale postaviť ako chlap. Nechal som krv krvou, ruky som spustil k telu a prebodol som jej exmanžela pohľadom.
,, Musíš sa cítiť ako naozajstný borec.“ Povedal som a do úst mi stekala krv. ,, Našiel si si veľmi vhodných súperov. Ženu a o päťdesiat kilo ľahšieho chlapca. Si borec. Cítiš sa ako pravý chlap? Nemáš gule. A riešiš si komplexy. Chápem“ Bum. Vrazil mi do brucha takou silou, akoby ma tam koplo naraz desať koní.
,, Chcem aby si pochopil, že za mojou ženou chodiť nebudeš. Vráti sa ku mne.“
,, Nechápem“ Tresk. Kopol ma do rozkroku a ja som sa zniesol na kolená.
,, Je mi ľúto. Stále nechápem“ Bum. Lakťom do zubov.“
,, Že by som pochopil? Nie. Je mi ľúto“ Bang. Dostal som pravý hák a zviezol som sa na zem. Vykašliavajúc krv som sa snažil pochopiť. Potom som počul kroky. Jedny kroky boli sebavedomé, druhé neisté. Z nosa mi stále tiekla krv. S námahou som si kľakol na kolená. Oproti mne kľačala Naďa. Jej tvár posiata modrinami bola rozhodná. Pochopil som. Rozhodla sa.
,, Vrátim sa k nemu“ povedala a ja som padol do absolútnej prázdnoty. Cítil som sa zranený, porazený. Táto žena ma zranila. Chcela mi pohladiť vlasy. Nedovolil som jej to. Odsotil som ju. Zradila ma. Ja som sa pre ňu obetoval a ona..... ona ma zavrhla. Myslel som, že ona je iná ako ostatné. Nieje to pravda. Je rovnaká. Vstal som. Chcela mi pomôcť. Silne som ju odstrčil a ona spadla. Jej manžel sa len smial. Bol to smiech diabla, rezal ma až do morku kostí. Mrazil ma na chrbte. Zradený, zranený na tele aj na srdci som odišiel. Vypotácal som sa von. Vonku svietilo slnko. V tej chvíli by som bol radšej, ak by pršalo. Aspoň by mi to zmylo krv.

Keď som prišiel domov, holubica sa ma vypytovala. Chcela vedieť, kde som prišiel k tým modrinám a zlomenému nosu. Bola zhrozená z tej krvi, najprv nechcela uveriť že je všetka moja. Nenechal som sa ošetriť. Išiel som do sprchy a všetko som to zo seba zmyl. Robil som to mechanicky, bez známky akéhokoľvek citu. Nos som si natesno prelepil leukoplastom a ľahol som si na posteľ. Premýšľal som. O tom ako mi táto žena tak ublížila. Nikdy ma nikto tak neponížil. Chcela odo mňa vášeň. Dostala ju v plnej miere. Toľko koľko chcela. Mala možnosť sa dostať zo svojich sračiek, bol by som jej pomohol. Namiesto toho sa poddala svojmu manželovi. Tomu ktorý ju tak trápil. Bolo načase sa zmieriť s osudom? Poddať sa mu a s pokorou zložiť hlavu? Nie. Raz som počul že padáme preto, aby sme sa naučili vstať. Naďa u mňa skončila. Možno bol čas začať niečo nové. Možno aj s miss stredného slovenska.

Aké hlboké môže byť zúfalstvo? Rozhodne hlbšie ako pocit šťastia. Za každým pocitom šťastia prichádza neprekonateľný pocit zúfalstva. Je taký silný, že máme pocit, akoby nám trhal dušu na márne kúsky. Akoby sa nám zarýval do srdca a prepichol nám ho spolu s pľúcami. Akoby sme zo seba vykašliavali krv. Krv ktorá sa tvorí len preto, aby z nás mohla vyjsť von. Vyjadril som sa dosť jasne? Myslím že nie. Zúfalstvo je neopísateľné. Kto ho zažil, ten to pochopí.

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu