Sex je periodický interval XII. - Stále je čo čítať

Začína sa tam, kde nám to okolnosti dovolia

Ako máme začať hľadať, keď nevieme čo chceme nájsť ako prvé? To je ťažká otázka. Odpoveď na ňu musí nájsť každý sám. Každý sa musí prepracovať sám takýmito pseudohamletovskými otázkami. Je ale otázne či sa skláti k zemi ako Hamlet po súboji s Laertom. A je na nás, či pritom spolu stiahneme aj všetkých ostatných zloduchov. Je na nás či z bojiska neujdeme a je na nás či sa necháme otráviť. Myslím že je v silách každého z nás, aby sme skončili lepšie ako dánsky princ. Prečo nebojovať? Hamlet síce bojoval, no aj keď vyhral, bolo to Pyrhovo víťazstvo. Každá profesorka literatúry vám povie, že Hamlet morálne zvíťazil na celej čiare. Koho to dnes zaujíma? Mňa nie. Mňa nezaujíma morálne víťazstvo? Načo byť morálny víťaz, keď aj napriek tomu klepem pätami o seba v drevenej rakve? Na nič.

Rozhodol sa, že predtým, ako začnem hľadať moju matku, musím nájsť Angie. Nemalo by to byť ťažké. Angie bývala tam kde predtým. Mal som v pláne na ňu počkať pred jej domom. Jemne popŕchalo a ja som tam stál ako úd v teplej vode. Ruky vo vreckách, na rukávoch manžetové gombíky. Oblečené som mal moje najdrahšie sako, obuté najdrahšie topánky. Nevedel som však čo od Angie očakávať. Nevidel som ju už niečo vyše roka. Dúfal som že na mňa stále nebola nakúrená. Pršalo čoraz viac a ja som stále čakal. Potom som zbadal siluetu s malým dáždnikom, úzkymi bokmi a dlhými štíhlymi nohami. Bola presne taká, ako som si ju pamätal. Robila malé kroky. Profesionálna deformácia modelky. Narozdiel od ostatných modeliek, bola inteligentná a sebavedomá. Presne vedela čo chce a išla za tým. Vravelo sa, že presne na osemnáste narodeniny dostala ponuku byť na titulke časopisu Esquire. Nahá. Preto odmietla. Nechce pózovať nahá. To bola ďalšia vec ktorá je na nej výnimočná. Bola zásadová.
,, Angie“ zakričal som za ňou a pomaly som sa vybral k nej. Keď som prišiel k nej, premerala si ma s veľkými obavami.
,, Čo chceš?“ spýtala sa ma a pevnejšie zomrela dáždnik.
,, Ospravedlniť sa“ kľakol som si na kolená, v mojich drahých nohaviciach k obleku. Pršalo už tak, že cesta bola ako malý potok. Kľačal som a voda spolu s bahnom mi premáčali nohavice a naberali sa do topánok.
,, Vstaň ty idiot. Poď dnu. Tam sa porozprávame.“ schytila ma za golier košele a prekvapujúcou silou zodvihla. Išiel som za ňou. Odomkla dvere a ja som spolu s ňou vošiel dnu. Vyzul som sa.
,, Vyzleč si tie gate. Foter si potrpí na hygienu.“ bez otáľania som si vyzliekol nohavice a išiel si do kúpeľne umyť ruky. Zapol som vodu a do kúpeľne vošla Angina sestra. Bez okolkov si ma obzerala ako kus mäsa na trhu.
,, Hmm. Tak to si ty? Ty si odjebal moju ségru? No nie si na zahodenie. Nie si gay? Nie to asi nie. Si len metrosexuál. Len škoda tých jaziev na tvári.“ narážala na pamiatku po Nadinom exmanželovi. Tvár mi hyzdilo pár čerstvých jaziev na čele a nad obočím.
,, Čo od teba chce Angie?“
,, Ospravedlniť sa“ vykríkli sme s Angie naraz.
Angina sestra si nás obidvoch premerala pohľadom. Potom sa usmiala na svoju sestru a pohľadom plným škodoradosti sa na mňa pozrela.
,, Možnosť ospravedlniť sa si musíš zaslúžiť.“

Sedel som na gauči. Bol som v krčme. Samo vedľa mňa sedel. Rehotal sa na mne. Predchvíľou vdýchol skoro všetku penu keď som mu povedal o tom, ako si mám zaslúžiť možnosť sa ospravedlniť. Ledva dýchal, od smiechu bol celý červený a osadenstvo baru sa na neho pozeralo ako na totálneho cvoka. Tváril som sa že ho nepoznám. Neúspešne.
,, Ak tomu dobre rozumiem. Máš spraviť tieto tri hovadiny a ona ti dá možnosť sa ospravedlniť?“
,, V podstate“
,, Tak si to teda zhrňme. Máš ukradnúť policajtovi odznak aj s čapicou, slepcovi slepeckú palicu a vymeniť ceduľu zo sex shopu za ceduľu materská škôlka?“
,, Je to smutné, ale áno“
,, Smutné? Ale hovno. Je to prdel jak hovado. A ako to ideš spraviť?“
,, Neviem. Ale chce to plán“

Irónia osudu. Je to najabsurdnejšia vec, ktorú poznám. Je tak nevyspytateľná, ako nič iné. Nikdy neviete kam vás zavedie, nikdy neviete, čo vám prinesie a do čoho vás vhodí. Je to čierna diera v našom živote, dokáže naše plány roztrhať na atómy. Dokáže nám skrížiť plány, a dokáže nás dať dokopy s ľuďmi, s ktorými sme už nikdy nechceli byť ani len v očnom kontakte. Prečo je osud taký sarkastický? Možno preto, že naše životy riadi celú večnosť a ostatné druhy humoru sa mu už zunovali. Každopádne je ale jasné, že s tým nič nespravíme.

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu