V čom spočíva sláva legiend? V naivite ich zástancov. Legendy sú len propaganda údajných martýrov, samozvaných hrdinov. Legendy slúžia ako vzor prostému ľudu. Aké však boli naozaj? Ježiš mal vraj deti, Mojžiš vraj nebol obrezaný a Jánošík je údajný poľský národný hrdina? Kam sme sa to dostali?! Do časov kde nám vládne bizarnosť našich vlastných činov. DO časov, keď neexistuje spravodlivosť, keď Amerika nieje krajina, ale len korporácia, zarábajúca na vojne a smrti jej občanov. Každý môže byť legenda. Činy každého z nás môžu byť zveličené, prekrútené a využité k úžasu plebsu. Každý môže byť len bábka. Keď zdochnem ja, nechajte ma prosím na pokoji.
Sedel som v kríkoch pred policajnou stanicou a ucho som mal pritisnuté k vysielačke pracne naladenej na policajnú frekvenciu. Čakal som kedy ohlásia raziu do niektorého z podnikov v meste. Čupel som tam medzi psími sračkami a grckami, v neskutočnom smrade a čakal som. Chcel som mať krádež policajného odznaku a čiapky čo najskôr za sebou. Zrazu sa vo vysielačke ozvalo hlásenie. Smer irish pub. Razia. Vybehol som z kríkov a okoloidúcu babičku som takmer priviedol k infarktu. Bežal som plnou rýchlosťou, cestou som na zem zrazil niekoľko školákov. V bare som si cez hlavu na záchode prehodil kapucňu, nasadil čierne okuliare a začal som hrať opitého. Prišli policajti. Zavelili aby išli všetci k stene. Ja som sa naschvál zapotácal. Jeden z policajtov ma zdrapil a pritlačil k stene. Prvá, tá jednoduchá časť bola za mnou. Odznak už bol ukrytý v útrobách mojich boxeriek. Pritisol som sa na stenu a nechal som sa prešacovať. Potom som náročky stratil rovnováhu. Policajt ma zachytil, ja som sa mu vytrhol. Rýchlym pohybom ruky som mu ukradol čapicu a šprintom som utekal preč. Kričal za mnou, nadával na mňa. Keď som už vyšiel z dverí, objavil sa predo mnou ďalší policajt, udrel ma päsťou do tváre. Ja som sa pretočil okolo vlastnej osi, nejako sa mi podarilo udržať rovnováhu a bežal som ďalej. Policajti nechali raziu raziou a vydali sa na lov. Na lov na mňa.
Utekal som im asi dve a pol hodiny. Zdrhal som cez kanál, schovával sa pod autami a nakoniec som musel zaliezť do kontajnéra a počkať kým sa nezotmie. Policajti sa rozpŕchli a ja som z neho vyliezol. Bol som nasratý sám na seba. Prečo som si vybral akurát kontajner vedľa vietnamskej reštiky? Bol som celý od ryžových rezancov a smrdel som ako Kari. V topánkach som mal natečenú ostrokyslú polievku. Pomaly som sa čvachtal domov. Vo vchode som stretol holubicu. Keď som jej porozprával čo sa mi stalo, rozosmiala sa na celé kolo.
,, Každopádne je jasné, že si sa snažil“ žmurkla na mňa.
,, Podotýkam že úspešne“
,, Len škoda že smrdíš ako kari “ podotkla.
,, Voniam ako kari “
,, Ako myslíš. Dneska som objednala čínu.“
,, Ja si radšej dám chleba.“
Keď som prišiel dnu, odznak a čapicu som odližil na čestné miesto.
Doteraz som vlastne neobjasnil, ako to bolo s mojím prvým sexom. Chodil som v tedy ešte a základnú školu. Mal som pätnásť rokov. Bol som ešte plachý a naivný chlapec. Jazdil som na babete a roznášal čínu. Zarábal som päťdesiat korún na hodinu, čo mi vystačilo len o niečo viac ako na benzín. Raz som niesol thajské na kari do jedného zapadlého činžiaku. Žena ktorá mi otvorila bola ako ranená labuť. Nechal ju chlap, revala ako o dušu, minula tridsať balíkov vreckoviek. Dookola opakovala ako toho chlapa miluje. Cítil som sa trápne a chcel som odísť, no ona. Ona ma proste znásilnila. Mrskla so mnou na gauč, stiahla mi nohavice a ja som nebol schopný sa brániť. V nemom úžase som sledoval tú ( neustále revajúcu) ktorá ma zbavila panictva. Odchádzal som mierne zmätený, no myslím...... v podstate šťastný.
Legendy sú ilúzie. Ilúzie, ktoré nás majú vystrašiť, prinútiť nás k tomu, aby sme boli lepší, aby sme sa vyvarovali základných chýb. Legendy sú naši učitelia. Fungujú dobre. Keby nefungovali, asi málokto by veril rozprávke o chlapovi chodiacom po vode.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tinka23
9. 11.novembra 2008 19:06
zakusla som sa do prvého blogu a prečítala všetky ostatné na jeden dych...a asi jediné čo môžem povedať na tvoju tvorbu je že je škoda že najvyššie ohodnotenie je len 5 hviezdičiek
3
@miawallace no to si sa teda sekla "ze si nadmieru obycajny nepritazlivy jedinec ktory sa tymto sposobom zviditelnuje"...on nie je nepritazlivy to teda nie a ani sa nepotrebuje zviditelnit,....a ten pribeh je nahodou fajn, ked sa ti nepaci, naco ho citas dalej?? videla som tvoj komentar uz pri predchadzajucih castiach, ked sa ti nepaci tak necitaj dalej, alebo ho aspon nebuzeruj....
Napíš svoj komentár