Sex je periodický interval XV. - stále mi to vraj píše

Slepý utečenec

Pred čím utekám? Pred zúfalstvom. Pred stratou nádeje. Každý pred niečím uteká. Pred hnevom. Pred samotou, alebo spoločnosťou. Pred priateľmi a nepriateľmi. Každý má z niečoho strach. Každý sa chce niečomu vyhnúť, niečoho vyvarovať. Prečo ale utekáme pred láskou? Prečo sa tvárime, že nie sme na ňu pripravení, keď nám klope na dvere? Keď sa zbadáme môže byť neskoro. A ona sa už nemusí vrátiť. Čo ak pochopí odmietnutie tak, že o ňu nestojíme? Čo ak na nás zanevrie a do konca života budeme blúdiť neschopní nájsť chýbajúcu polovičku duše? Vtedy stratíme nádej. Prelomia sa padacie dvierka na ktorých stojíme a my budeme padať.... Padať a padať. Nikdy nedopadneme a zošalieme. Znie to bláznivo? Najhoršie na tom je, že je to oveľa horšie ako som to napísal.

Som slepý. Nevidím veci okolo seba. Nevnímam. Nevnímam city druhých. Nevnímam lásku, nevnímam nehu. Ľahostajnosť je mi ukradnutá. Nestarám sa o starostlivosť a neznášam nenávisť. Nie som naklonený vzájomnej náklonnosti. Všetci sme nejakým spôsobom slepí. Niečo nevnímame, niečo nechceme vidieť. Ja som slepý naschvál. Keby som sa mal pre všetko znepokojovať, už by som dávno klepal pätami o seba.

Sedel som vonku na lavičke. Už som hľadaním nejakého slepca strávil pekné tri dni a ani na jedného som nenarazil. Nakoniec mi pomohol kamarát. No vlastne nepomohol a nebol to kamarát. Dal som mu päť kíl a on mi vyklopil kde býva slepec. Sedel som pred vchodom a čakal. Mal som v pláne mu len vytrhnúť z rúk tú palicu a odísť. Jednoducho odkráčať. Potom sa otvorili dvere a vyšiel z nich mladý chlap. Mohol mať tak tridsať. Ani trochu mi ho neprišlo ľúto. Vstal som, ukradol mu palicu a zutekal som. Prišiel som domov, položil palicu na miesto ku čiapke a sadol som si. Na výmenu cedúľ som chcel počkať až do tmy. Keď ma skryje tma.

Večer som išiel s ruksakom cez temné uličky. Nechcel som aby ma niekto videl, na hlave som mal kuklu. V batohu som mal potrebné náradie. Prišiel som k sex shopu a horko, ťažko som odmontoval ceduľu. Zobral som ju so sebou a vybral sa k materskej škôlke. Tam som vymenil cedule. Moje majstrovské dielo bolo dokonalé.

Bol som už doma. Čakal som na Angie. V hlave som mal predstavu ako sa jej ospravedlním. Chcel som aby mi odpustila. Musela. Spravil som predsa všetko čo chcela. Niekto zaklopal na dvere. Priam som vyskočil. Rozdrapil som dvere. Sklamal som sa. Bola tam Angiena sestra.
,, Vraj si spravil dokončil všetky úlohy.“
,, Áno. Palica, čiapka a odznak sú na stole. Škôlku si mala možnosť vidieť na ceste sem.“
,, Ja som to videla. A vidím aj, že si splnil aj ďalšie úlohy. Chcem sa ťa spýtať. Si so sebou spokojný?“
,, Áno som. Dalo mi to zabrať, kým som to všetko splnil“
,, Myslela som si. Angie vravela, že taký nie si. Ja som ťa ale prekukla hneď zo začiatku.“
,, Nechápem“ dostal som zo seba. Ruky som si žmolil za chrbtom ako malé dieťa.
,, Reagoval si ako úplný úbožiak, ke´d si sa podujal splniť tie úlohy. Len najväčší sebec môže ukradnúť slepcovi slepeckú palicu.“ uškŕňala sa na mňa. Chytil som sa do pasce. Presne o toto jej išlo.
,, Daj Angie pokoj. Nechcem aby mala čokoľvek s chlapom ako si ty.“ odišla. Posral som to. Angie nechcela aby som tým ľuďom ublížil. Ona si myslela že odmietnem. Posral som to. Mojou chlapskou ješitnosťou. Musel som sa zmieriť s tým, že časť môjho života zvaná vz´tahy bude aj naďalej čisto chaotická. Asi bolo načase začať hľadať moju matku.

Kto je viac naivný? Chlapi alebo ženy? Ženy sú na tom horšie. Len žena dokáže mužovi odpustiť neveru, aj keď je taká jasná, že priam kole oči. Len ženy dúfajú, že ak si muž nájde mladšiu, ostane pri manželke, lebo mu lepšie varí. Jedlo nieje také dôležité. Sex áno. Všetko sa časom zunuje, väčšinou aj vášeň. Na jed obnovu je niekedy nevera nevyhnutná. Ak žena dostane pocit, že musí o muža znovu bojovať, vzťahu to môže priniesť nový náboj. Aspoň to vravia sexuológovia. Neviem čo je na tom pravdy a neviem či budem do konca života verný. Je ale v mojich silách sa o to aspoň pokúsiť.

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu