Sex je periodický interval XVII. - pokračujeme

Neverný a násilnícky

Aký som ku ženám? Milý? Prítulný? Alebo nebodaj chápavý? Niekto by si to mohol myslieť, ale ja niesom priaznivo naklonený tomuto názoru. Moja milosť je len obyčajná pretvárka. Som milý, aby som dosiahol to, čo chcem. Moja prítulnosť? V jednej chvíli dovolím, aby ma žena držala v náručí a v ďalšej ju od seba odstrkujem, lebo ma prestala baviť. A chápavý? No tak to je len póza. Nič len slaboduché gýčové rady plné klišé. Len falošné prikyvovanie, zvádzanie očami a nastavenie pleca na vyplakanie. Je to len rad necvičených hlúpostí, ktorými mútim naikám šedú mozgovú hmotu. Je to ako uspávanie hadov. Za účelom večere. Kým had zbadá, uvedomí si pascu, je neskoro. Už ho zjedlo dvanásť rôznych austrálskych domorodcov.

Láska je vraj podvod. Je to vraj len chemická reakcia, vraj čistá biochémia. Ak je to pravda, láska je podvrh a moje tvrdenie, že sa oplatí žiť len pre vášeň je pravdivé. Ale neverím tomu, že s láskou je to také jednoduché, také lopatistické. Nič nieje také jednoduché, ako sa zdá. Aj teória relativity sa zdala pravdivá a málokto o nej pochyboval. Nedávno ju však niekto vyvrátil, a tým de facto dokázal, že Einstein bol idiot. Irónia osudu, tak to na svete chodí. Alebo Karol Veľký, veľký reformátor, zaviedol vo francúzsku školstvo. Sám však čítať nevedel. Prípadne Kennedy. Jeho posledné slová vraj boli: ,, Jeden malý výlet do Bostonu nikoho nezabije “

Nasledujúci deň som sa rozhodol, že nechám Sama a Holubicu aby sa venovali jeden druhému. Oni išli na túru a ja som mal v úmysle znovu sa stretnúť s nositeľkou Iriných nôh. Dnes bolo v hoteli ľudoprázdno okrem mňa tu zostala len partia Čechov. Obliekol som sa a išiel na raňajky. Z raňajkovej sály bolo počuť tlmené české hlasy. Smiali sa. Občas sa dalo započuť plesnutie. Dole boli dvaja Česi. Doberali si Ninu. Chúďa dievča bola ako malá šedá myška medzi dvoma mačkami. Rozhodol som sa ako správny alfasamec. Nemohol som irine nohy nechať napospas tým idiotom.
,, Zabávate sa páni?“ Opýtal som sa a prižmúril som oči ako Clint Eastwood.
Pozreli na mňa a zarazilo ich, že na nich čumím ako na najväčších hajzlov pod slnkom.
,, Hleď si svýho jasný?“ otočili sa a ďalej sa venovali svojej činnosti. Naštvalo ma to. Schitil som do ruky fľašu spoza baru a rozbil som ju o pult. Zvyšok som hodil po tých idiotoch. Jedného som trafil do hlavy a jemu sa z nej pustil slabý pramienok krvi. Zatackal sa.
,, Neblázni vole. Děvka není rybí měchejř! Při píchání nepraskne!“ zadíval som sa na nich ako Mark Wahlberg vo filme Rockstar. Rozmysleli si svoj úmysel a odkráčali. Bol som rád. Ak by náhodou odhalili, že blafujem, asi by som neodišiel celý. Nina sa na mňa vrhla a pobozkala ma. Nejak sa to celé zvrhlo. Od bozku sme sa cez pomalé vyzliekanie dostali až do chaty. Tam sme to skúšali v takých polohách, o akých sa mi doteraz nesnívalo. Akési vertikálne zápasnícke pozície. Potom zrazu vošla Holubica so Samom. Oni boli tiež vyzlečení. Asi ich dnes túra znudila. Myslel som si, že nastane trápne ticho, no nenastalo. Namiesto neho nastal úprimný smiech.

Nina mi dala svoje číslo a my sme večer odchádzali. Ten incident sme stále nevytlačili von z hlavy a neustále sme sa na ňom rehotali. Sledoval som krajinu okolo seba. Zase sme sa vracali do tej našej diery, do kotla smogu. Pozeral som na servítku s logom, na ktorú mi napísala svoje číslo Nina. Otvoril som si okienko a vyhodil som ho von. Nemalo význam si ho nechať. S ninou som dosiahol čo som chcel.

Nevera je väčšinou jasná hneď. Muži ju nedokážu odpustiť, ženy asi áno. Vedú k nej dve veci. Nedostatok vášne a stereotyp. Zatiaľ muži sú neverní skôr kvôli nedostatku vášne, ženy sú neverné z dvoch dôvodov. Z pomsty, alebo len tak. Neveru je veľmi ľahké odhaliť, je jasná. Partner sa pri nej vždy zmení, vždy je v detailoch iný. Nevera je svinstvo. Neveru neodpúšťam. Som pokrytec? Určite áno. Sú to moje sračky. Nech sa do nich nikto nestará. Lezie mi to na nervy.

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu