Nenávidím čiapky, milujem studený vietor a sneh. Milujem, keď mi sneh napadne na hlavu a vytvorí mi na nej baranicu. Studenú, topiacu sa a mraziacu. Zmrazujúcu moje vlasy do rovných dlhých cencúľov, ktoré odstávajú od mojej hlavy. Milujem keď mi ich ovieva studený severák, milujem, keď sa môžem chvieť v zime. Milujem, keď sa môžem bezcieľne brodiť obrovskými závejmi a nohy mi mrznú zimou. Milujem keď mi v takejto zime zmrznú pocity. Keď nič necítim a vyšlem svoje podvedomie mimo, niekam do univerza. Milujem, keď môžem svoj mozog nechať vyletieť na obežnú dráhu a nechať ho rozpadnúť sa a zložiť ako lego. Vtedy sa moja myseľ resetne a ja môžem znovu existovať. Ak ma niekedy uvidíte s hlavou v mrazáku, vyjdite von a počkajte za dverami. Moja hlava sa resetne rýchlo. Buďte prosím tolerantní.
Rozhodol som sa začať hľadať moju matku. Vytiahol som si jej staré fotky zo školy a hľadal som niekoho, kto by mi bol povedomý. Nebol tam nikto. Tak som bol v jej starej škole a doslova som si vyprosil k nahliadnutiu menný zoznam žiakov jej triedy na gympli. Tie mená som potom jedno po druhom hádzal na nete do obchodného registra. Vybehlo mi odtiaľ len jedno meno. Richard Mante. Vlastnil sieť nočných klubov po celom slovensku. Dohodol som si s ním stretnutie v jednom z jeho podnikov v Bystrici. Striptízový bar. Stál som pred železnými dverami a čakal kým mi otvoria. O zlomok sekundy sa tak stalo. Vošiel som dnu a ovalila ma zmes dymov a vôní. Pach silných dámskych parfumov a potu sa miesil s dymom z cigár. Potom som ho zbadal. Mal okuliare a biele sako. Čierne vlasy prešedivelé. Od strednej sa určite zmenil. Prisadol som si k nemu.
,, Povedali ste, že viete niečo o mojej matke“ oslovil som ho a čakal som na reakciu. Zodvihol hlavu a znechutene si ma premeral.
,, Tvoja matka by na teba nebola pyšná. Len si sem priplachtíš a bez oslovenia, arogantne ma osočuješ“ zapálil si cigaru a do ksichtu mi vyfúkol dym. V ruke držal vysoký pohár vína. Chardonay. Stálo na fľaške, ktorá bola už vyprázdnená. Rozšírené zreničky jeho očí napovedali kam to víno zmizlo.
,, Viem kde je tvoja matka.“ pokračoval ,,Ale nie som ochotný ti tú informáciu predať zadarmo.“
,, Čo chcete?“
,, Možno si si všimol, že mám sieť podnikov pre dospelých. Mimo iného vlastním aj agentúru sprostredkovávajúcu spoločnosť bohatým dámam a mužom.“ Bolo mi jasné o čo mu išlo. Vtedy som nevedel či naozaj vie, kde je moja matka. Jediná cesta ako to ale zistiť, bola splniť jeho podmienky. Stať sa chlapskou kurvou. V podstate gigolom.
Odmietol som robiť spoločnosť chlapom. Nepotreboval som, a doteraz nepotrebujem, aby po mne slintali senilní úchyláci. Rozhodol som sa, že budem spríjemňovať život ženám. Na moje prekvapenie to nebolo také hrozné. Boli tri druhy žien, s ktorými som počas môjho pôsobenia v tejto agentúre strávil nejaký čas. Prvé boli budúce manželky. Bol som ich darček. Niečo ako rozlúčka so slobodou. Pri nich som bol trójsky kôň. Nalákal som ich na seba, a ony stratili hradby súdnosti. Druhé boli nedocenené manželky. Bol som pre ne skorej bútľavá vŕba. V istých veciach mi pripomínali Naďu. Plaché, túžiace po vášni. Klepúce sa od vzrušenia, zakaždým, keď som na nich spočinul pohľadom. Chvejúce sa pod náporom mojich prstov. A potom tu je tretia skupina. Feministky. Sufražetky. Ženy ktoré chceli prebrať nado mnou nadvládu. Ženy kompenzujúce si svoje komplexy tým, že si zaplatili poslušnosť. Moju poslušnosť si ale museli zaslúžiť. Aj tak ju ale celú nikdy nedostali. Dostali len pózu. Len chladnú náhradu. Obyčajnú pretvárku. Zvyčajne ju prehliadli a zistili, že mňa si nepodrobia. Dostalo ich to do rozpakov a to som ja využil. Všetky boli so mnou spokojné. Len ma trápila jedna vec.... Je naozaj len pár archetypov žien?
Hrdosť je vec ktorú si na každom vážim najviac. Je to vlastnosť, ktorá určí morálnu hodnotu osoby s veľkou presnosťou. Je to jediná vec, podľa ktorej môžete zistiť, či vám niekto bodne dýku do chrbta. Hrdosť nám bráni, aby sme sa poddali útlaku, a je to ona, kto nám káže sa brániť. Neutláčajme v sebe hrdosť. Inak sa z nás stanú obyčajní análny alpinisti. T.J. Vlezdoprdelky.
Skutočný príbeh
Komentuj
9 komentov k blogu
1
ratsanares
23. 11.novembra 2008 19:38
ako vzdy na jednotku
2
pises o hrdosti a pritom si tu svoju jaksi stratil tym ze si sa stal gigolom..aj ked viem ze ty to tak neberiem
6
nemozem si pomoct, ale pride mi to ako skratena verzia Hvoreckeho eskorty, teda aspon jednej jej casti. Neoriginalne, nepravdepodobne a bez Hvoreckeho nadhladu a vykreslenia normalneho cez absurdne.
7
nessalia mas pravdu, cela tato story je nasilu vykonstruovany "zaujimavy a ludsky pribeh". hvorecky je pre mna dement, ktory si mysli ze jediny vie pisat ale tuto kolega je este komickejsi a to tym, ze toho uboziaka s predkusom napodobnuje.
8
Mia..... stále nechápem, čo si tu riešiš za komplexy..... keby to bola konštruktívna kritika, pochopím to. Ja sa nehrám na hvoreckého. Dokonca som od neho nič nečítal. Na nič sa tu nehrám..... ale ty sa očividne na niečo hráš. Opakujem neviem o čo ti ide.... myslím si ale, že nie ja, ale ty si ten extrémne nepríťažlivý jedinec, riešiaci si svoje komplexy písaním "Drsných" komentárov k mojim poviedkam. A možno máš dokonca aj predkus. Ako si titulovala Hvoreckého. Poviem ti len jednu vetu: Back off Bitch!
Napíš svoj komentár