Sex je periodický interval XXI. - Istota (teraz budú príbehy vychádzať rýchlejšie)

Väčšina chlapov má vytipovaných pár žien. Ktoré sú podľa nich svätice. Sú verné, sú dobré v posteli a to najdôležitejšie, sú vrúcne milujúce. Tieto prázdne a nič neznamenajúce predstavy väčšinou prasknú znenazdajky. Chlap sa dozvie, že dotyčná ponúka svoje erotické fotky na internete, že je vlastne lesbička a v najhoršom, že sa nevolá Júlia, ale Richard. Je to zaujímavé, ale chlapi sú minimálne rovnako naivní ako ženy. Keď si niečo vysnia, veria snom bez hraníc. Sny sú to jediné, prečo chlapi žijú. Nie je dôležitý cieľ, dôležitá je cesta. La Strada Victoria.

, , Kurva hmla“ zaziapal Samo ráno, zatiaľ čo ja som bol v kúpeľni. Prvé dva týždne v Anglicku ubehli rýchlo, až priveľmi rýchlo. Bývali sme v prenajatom dvojizbovom domčeku. Mal som dosť peňazí. V podstate som nemusel ani robiť, no neviem, čo by som mohol stvárať, ak by som nepracoval. Asi som bol sprostý a psychicky chorý, ale práca ma bavila. Práve som si umýval zuby. Pozrel som sa von oknom. A fakt. Zasa tá hmla.
, , A čo by si chcel? “ spýtal som sa ho a oprskal som zrkadlo slinami zmiešanými s pastou. , , Tu nemáš nič. Ani ročné obdobia, ani slnko. Len dva typy počasia. Hmla a lejak“ Samo vošiel do kúpeľne do pol pása holý, s uterákom preveseným cez krk.
, , Na hovno, a ešte horšie si chcel povedať? “ Doumývali sme si zuby a hádzali mincou o to kto bude umývať riad po raňajkách. Holubica išla prezieravo behať. Ako každé ráno zostávalo umývanie riadu na mne. Samo bol vydrbaný šťastkár. Vždy tipol správnu stranu mince. Keď som umýval pozeral som sa z okna. Sem tam som v tej hustej hmle zahliadol nejakého človiečika. Takmer vždy sa ponáhľal. Bolo to zvláštne. V Anglicku sa ľudia ponáhľali úplne inak ako na Slovensku. Na Slovensku sa ľudia ponáhľali naštvaní, smutní šťastní. Plní emócií. V Anglicku bez akejkoľvek mimiky, ako obyčajné roboty. Možno za to mohol golfský prúd, vytvárajúci už spomínanými hmlami a lejakmi dokonalú depresívnu atmosféru. Už sa nečudujem Jackovi Rozparovačovi. Kto by v takej nálade nevraždil? Ja asi nie. Aj keď mi krv nevadí.
Prišla holubica. Celá spotená a zadychčaná. Irine vlasy mala zmáčané potom. Samo k nej rovno pribehol a čerstvým dychom, čerstvo umytých zubov jej dal pusu. Dlhú a vášnivú.
, , Ak toto nieje láska na celýˇivot, tak ja som orangutan.“ Zahlásil som a pustil som na zem tanier, ktorý som práve utieral. Rozletel sa na tisíc kúskov. Samo galantne zobral z rohu metlu a zmietol to. Neodpustil si to. Nazval ma mantákom. A tak mi treba. Zobral som si z vešiaka bundu a spolu so Samom a holubicou sme vykročili do práce. Roznášali sme letáky. Zabralo nám to denne asi 5 hodín. Ale bola to v pohode práca. Stvárali sme hlúposti a spievali si. S tými dvoma bláznami som sa zabával ako s nikým iným.

Ako je možné, že sme my chlapi tak detinskí? Aj keď, skôr by som použil slovo infantilný. Aj tridsať roční chlapi sú si schopní uchovávať zbierky komiksov, hrať sa počítačové hry, zbierať podpivíky, prípadne kondómy, alebo plechovky. Keď žena vojde do chlapského bytu musí sa smiať. Myslím tým ženu dvadsať štyri rokov mladú a zrelšiu. Buď sa smeje, alebo v sebe smiech dusí. Plagáty na stenách, lopty v policiach, ponožky pod posteľou, neumytý riad. umývadlo plné vlasov. Aj keď. To je naša ďalšia vlastnosť. Prasačinizmus. Je to akási potreba, doplniť organizovaný chaos, zastúpený aj u žien, neorganizovaným jebníkom. Nejedná sa o výsledok chlapskej lenivosti, jedná sa o deviáciu čisto psychickú. U niektorých jedincov hraničiacu s fyzickou potrebou. Ženy by si na to mali zvyknúť. Lebo ak chlapovi zoberú Prasačinizmus, je stratený a stáva sa chudobnou existenciou. A o takú žiadna žena nezakopne.

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu