Zabuchol som dvere a vošiel dnu. Pred polhodinou som bol odprevadiť Sama a Holubicu na lietadlo. Odleteli. Boli fuč. Sadol som si do kresla a premýšľal. Pomaly som bafkal vodnú fajku. Onedlho zaplnil obývačku sladký dym. Vyfukoval som koliečka. Asi po hodine som sa zodvihol a išiel do kúpeľne. Osprchoval sa, nahodil sa a odičiel do mesta.
Sedel som v našom obľúbenom podniku a popíjal som pivo. Len tak mimochodom, z nudy som sledoval servírku pri práci. Čas sa nachýlil a ja som vypil niekoľko pív. Medzitým som na obrazovke odsledoval nejaký futbal. Ani som sa nenazdal a bol čas zatvárať. Vstal som a prišiel som k baru.
,, Bude to deväť libier.“ zanôtila barmanka a utierala bar. Hodil som jej desať.
,, Kedy tu končíš? Potrebujem nebyť sám. Viem, teraz už žiadna normálna reštaurácia nieje otvorená. Ale mohol by som ťa pozvať dajme tomu na Big Mac. „
,, Aj hneď“ Odvetila ,, Hej Karl.... už idem, nezabudni zamknúť ty starý somár.“
Vyšli sme von.
,, Nestáva sa často že by som dostala pozvanie na Big Mac. Vlastne sa to ešte nestalo nikdy.“
,,Zmena je život.“ odvetil som. ,, Ja som Ray.“
,, Ja Suzie“ podala mi ruku. Prijal som ju a priateľsky som jej ňou potriasol. ,, Odkiaľ si?“
,, Zo Slovenska. Presne zo stredu Slovenska, presne zo stredu Európy.“
,, Slovensko poznám. Bola som tam na jednom kresťanskom stretnutí mládeže.“
,, Tak to ma naozaj udivuje“ udivoval som sa.
,, Tá kresťanská mládež?“
,, Nie, málokto počul o slovensku. Maximum čo očakávam od cudzincov je že počuli o Československu. Ak áno nasleduje otázka či sa vojna už skončila.“ Povzdychol som si ,, Nemcom na ňu odpovedám – áno, porazili sme vás. A tá kresťanská mládež je v pohode, poznám ľudí ktorých do chodenia na mládež nanútili.“
,,Ja tam ale chodím z vlastnej vôle“ obraňovala sa Suzie.
,, V tom prípade prijmi moje ospravedlnenie. Mať vieru v dnešnej dobe, to považujem za naozaj úctyhodné.“
,, Ja si myslím, že viera v správnej miere nemôže ublížiť nikomu.“ dodala. Vošli sme do MC Donaldu.
Nedala si Big Mac. Dala si MC Country. Ja som si dal to isté.
,, A odkiaľ si ty Suzie? „
,, Zo severnej Dakoty. Strašná zašíváreň.“ prevrátla očami. ,, Nič tam nieje. Áno, každý vie že severná Dakota je štát USA, ale čo je na severnej Dakote známe okrem severnej Dakoty?“
,, Zaujímavá úvaha.“ uvažoval som. ,, Na slovensku je slávny ešte minimálne Marián Gáborík.“
,, To áno hokejistov dnes každý pozná.“
,, A čo takí Česi, tí majú Roberta Rosenberga, zakladateľa Public Invasion. Najpriekopníckejšej pornostránky.“ vyprskla smiechom a trochu coca-coly jej ušpinilo bradu. Podal som jej servítku a ona sa utrela.
,, Tak teraz som si stopercentne istá. Dnes sa s tebou určite nevyspím. Ray zo Slovenska.“
Neodpovedal som, len som jej vyplazil jazyk.
Ráno o pol piatej sa mi takmer stala osudným raňajšia potreba. Išiel som sa vyčúrať a cestou naspäť som sa zamotal nohami do čipkovanej podprsenky a tresol som si hlavu o bojler. Vykukol som spoza rohu. Našťastie som Suzie nezobudil. Spala ako bábätko. Bodaj by nie. Jej Kučeravé čierne vlasy boli rozpustené a zakrývali jej malé poprsie. Dekou bola prikrytá len naozaj provizórne, ako keby podvedome pózovala fotografovi, ktorý by fotil jej akty. Spokojne odfukovala. Umyl som si ruky opatrne som si ľahol do postele vedľa nej. Pobozkal som ju na plece a jej opaĺená pokožka voňala parfémom. Jej vlasy na tom boli o niečo horšie, predsa len pracovala v zafajčenom podniku. Ako som ju pozoroval, uvedomil som si, že nemá nič spoločné s Irou. Absolútne nič. Aj tak sa mi ale veľmi páčila. Jej detská hravosť kontrastovala s dospelým vystupovaním. Pocit súzvuku protikladov ešte viac umocnil fakt, že v posteli sa správala ako mačkovitá šelma. Brucho som mal dohryzené a zadok aj ruky úplne doškriabané. Na zemi sa aj sem tam váľal chumáč vlasom ktorý sama sebe, alebo mne vytrhla. Bol to úplne iný posteľný zážitok ako doteraz. Trošičku ma to vyviedlo z miery, ale na druhej strane som bol rád, že ma prekvapila. Naral sa otočila a pritisla sa ku mne. Objal som ju a v opojení vône jej parfému som razom zaspal.
Zobudil som sa na vôňu smažených vajíčok. Vstal som a pretierajúc oči som zistil že nieje ráno. Bolo pol jednej poobede. Suzie v mojom župane, nepochybne pod ním úplne nahá, robila volské oká so slaninou. Pritisol som sa k nej odzabu, objal som ju v bokoch a pobozkal na krk.
,, Čo viac si môže chlap priať.“ usmial som sa. ,, A to si ešte včera povedala že sa so mnou nevyspíš.“
,, Ktovie, možno to bol omyl. „
,, Ok... v posteli to možno bol omyl, ale na práčke, v predsieni na okne, to boli všetko omyly?“ uškrnul som sa.
,,Ktovie“ zasmiala sa. ,,Nektorí ľudia musia urobiť veľa chýb aby sa z nich poučili a zmúdreli.“
,, Tak to buďme ešte nejaký čas hlúpi.“ vypol som šporák, vzal Suzie na ruky a niesol som ju na posteľ. Na miesto prvotného omylu.
Nieje mi úplne jasné, prečo sa nám v živote isté veci stávajú. Niekto vraví že sami sme si strojcami našeho šťastia, ale ja si myslím, že naše životy sú len jedno veľké spiknutie náhod.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kosmiklove
2. 1.januára 2010 20:56
neverim vlastnym ociam ze si sem dal dalsiu cast
Napíš svoj komentár