Nerozumiem, čím to je, ale viac ako kedykoľvek predtým sa teraz cítim opustená, ignorovaná celým svetom a čudná. Aby som si navodila aspoň správnu atmosféru, zatúžila som po lahodnej melódii, ktorá by mi vrešťala do uška a vyhnala ponuré emo myšlienky z tej durnej, ako vrana čiernej hlavy. Žiaľ, aj môj bežne používaný prehrávač hudby je proti mne. Pocity, že na mne nikomu nezáleží si možno len namýšľam, ale je toto náhoda? ? ! Že práve vtedy, keď to najviac potrebuje mi vypovedá službu ešte aj prehrávač? ? !
Ale nie o tom som chcela písať... teraz, keď sa mojimi zvukovodmi rozlieha optimistická, špeciálne pre tieto účely vybraná melódia, sa snažím vidieť svet krajšie... No nejde to. Pieseň skončila a už nevyšlo na cigarety...z vreckového. Kým čakám, že ma opäť kopne dáma menom múza, pretože momentálna pieseň nie je sama o sebe dosť inšpirujúca, sa vyplnia moje očakávania a začne hrať melódia spôsobujúca zimomriavky až orgazmické stavy. Konečne mi došlo, o čom som ešte v počiatkoch tohto Drííístu chcela písať.
Nechcem sa chváliť, ale včera som mala narodeniny, pre ozrejmenie situácie sedemnáste. Neplánovala som žiadne okázalé ožranpárty ani nič podobné, jednoducho som chcela byť s ľuďmi, ktorých mám rada (espešly ženského pohlavia)... Na jednej strane chápem, že to asi nie je najvhodnejší dátum, takže každý už niečo má, ale to si sakra na mňa nikto nemôže nájsť čas? ? ! Iste dokážete pochopiť, že toto tzv. zlé obdobie spôsobuje, že mám paranoje, prečo je to všetko tak...Že ich asi len otravujem, že si radšej nájdu iný program, ako by mali byť so mnou, atď. A tak mi len ostal pocit, že nejak rýchlo a nenávratne starnem.
Musím spomenúť, že ešte minulý rok som rezignovala na oslavy mojich narodenín, ale ktovie prečo vo mne opäť preskočila iskrička nádeje, že to bude inak, že ma náhodou niekto prekvapí, ... ach, tá moja naivita
Ale tentokrát si dávam predsavzatie, že už nebudem očakávať, že niekto bude prejavovať nadšenie, keď budem mať už 18 rokov. Že niekoho napadne, že by sa aj patrilo patrične to osláviť.
Hovorí sa, že nádej zomiera posledná... a práve v tejto chvíli vo mne skrsla myšlienka, že si dám druhú šancu a kto bude mať napriek všetkým iným lákadlám záujem, tak oslavujem utorok. Každoročne som odignorovala zapíjanie vysvedčení a veci s tým spojené, takže pre mňa to nie je problém... Na darčekoch nezáleží, len potrebujem cítiť, že niekto tu pre mňa je, aj keď v náhradnom termíne... Možno komplikované. V mojej hlave je to však ešte viac poprepletané a toto je len časť mojich myšlienkových pochodov...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár