Úvod
Keď som sa narodila, pršalo. Mama mi vravievala, že to nebol len tak obyčajný dážď ale boli to slzy anjelov, ktorým som chýbala v nebi. Na narodeniny som si vždy pri sfukovaní sviečok, okrem tajného želania predstavovala malých anjelikov s krídlami ako sedia na obláčiku a plačú. Keď pršalo, hovorila som si, že anjeli stratili ďalšieho kamaráta. Išiel čas a ja som rástla. Keď som mala tri roky, narodil sa mladší brat Trevor, ktorého celá rodila veľmi milovala. Bolo to také malé dieťatko, ktoré sa stále na každého usmievalo a robilo debiliny aby si ho niekto všimol, pri čom všetci mali celý čas oči len na ňom. Bol deň mojich štvrtých narodenín a ja som si želala aby som bola staršia. Vôbec som nemyslela na anjelikov, ktorí sedia na obláčikoch. V ten večer sme s maminou zapaľovali sviečku, ktorú sme položili na malý potôčik a pozerali sme kam sa až sviečka doplaví bez toho aby sa potopila. Bola to sviečka pre všetkých anjelov, ktorý museli odísť z tadiaľto do neba. Sedela som vedľa mami a pozorovala sviečku, keď v tom začalo veľmi pršať. Sviečka hneď sfúkla a mamina povedala „Zlatíčko, keď sfúkne sviečka skôr ako ju pohltí voda, znamená to, že sa niekto chystá na druhý svet. “ vtedy som jej dobre nerozumela, ale pozerala som na ňu s úžasom. Keď sme išli cestou domov, kráčala som stredom cesty, viete po tej bielej čiare. Skákala som na nej, vedľa nej a hrala som sa, že keď stúpim mimo čiary tak moju nohu zje žralok. V zápale hry som si ani nevšimla že za mnou sa dosť rýchlo rúti auto. Mamina pribehla ku mne a odstrčila ma na kraj cesty, no ona žiaľ nestihla prísť na kraj tiež. Pamätám si, že som videla len jasné svetlo, ktoré ožiarilo moje oči až tak že som ich musela prižmúriť. Potom som počula iba hlasný náraz a auto, ktoré išlo preč. Pozrela som sa na druhú stranu cesty s tým, že tam stojí mamina a nič sa nestalo ale nestála tam. Začali sa mi tlačiť slzy do očí keď som sa pozrela na stred cesty kde som sa pred chvíľkou hrala. Ležala tam tak bezvládne. Pribehla som ku nej a silno som ju objala. Necítila som že by dýchala. Položila som si hlavu na jej hruď a veľmi som plakala.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.