Stoj! Nechoď nikam! Ostaň so mnou!
Bojím sa sama prechádzať tmou.
Nedokážem sa smiať a nebyť vedľa teba,
ak neostaneš pre mňa, ostaň pre seba.
Neodchádzaj! Bez teba zhasne moje slnce,
ak nahradí ho mesiac, zahubí moje srdce,
iskra v očiach zhasne, žiaľ ju nahradí,
ak neostaneš, môj úsmev sa zatratí.
Prosím ťa! Pozri sa do očí a uvidíš
čo cítim a možno raz pochopíš.
Nepoviem nič, chcem, aby si to videl sám
ako odchádzaš a ja srdce zabíjam.
Bojím sa! Bojím sa samoty, áno.
Silná osoba napovrch , no slabá každé ráno
a každý večer, každý deň, mám strach
že ostanem len spomienka a nakoniec len prach.
Vráť sa! Obráť pohľad a uvidíš môj plač.
V slzavých očiach bude len sen. Prepáč!
Odchádzaš. Nechávaš ma tu samotnú,
a vieš, že ani priatelia korene lásky nevytnú.
Zbohom. Mávam a hľadím na tvoj tieň.
Spomienka, túžba, ostal mi len sen.
Obrys tela stráca sa v diali,
nesplnilo sa čo obaja sme si priali.
Nie! Stoj! Počkaj! Vypočuj ma.
Ak odídeš, ostane smútok, len večná tma.
duša kričí no hlas sa nehýbe,
láska mi odchádza, šťastie už nežije.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pussycat33
20. 11.novembra 2007 16:54
» okno-do-duse.blog.cz/0706/ostan...
Napíš svoj komentár