„The Conjuring“ režíroval James Wan, ktorý sa podieľal na ďalších skvelých projektoch, ako bol prvý diel filmu „SAW“, „Dead Silence“ a „Insidious.“ Nie všetky jeho filmy sú fantastické, ale napriek tomu je to režisér, ktorý pomaly vytvára atmosféru, nevstupuje do večných hororvých klišé a snaží sa vytvoriť strach celkom iným spôsobom, ako sme zvyknutí. Roku 2013 prišiel s filmom podľa skutočnej udalosti s názvom „The Conjuring.“ A na svojich plagátoch navnadil atmosféru pohľadom na strašidelne vyzerajúcu bábiku. Logicky som uvažoval, že film bude o nej, no výsledkom bolo nakoniec niečo úplne iné. Bábike Annabelle sa venovali akurát prvých 10 – 15 minút filmu. A keď som dopozeral, dúfal som, že nám títo ľudia povedia aj viac o bábike Annabelle. James Wan sa však miesto toho podujal na natočenie „The Conjuring 2.“
A tak sa kameraman „John R. Leonetti“ rozhodol, že sa o réžiu filmu „Annabelle“ postará sám. A tak sa človek, ktorý predtým režíroval filmy ako „Mortal Kombat 2“ a „Butterfly Effect 2“ dostal k tomuto dielu. A napriek tomu, že Leonetti je skvelý kameraman, jeho filmová réžia bola v celkom inej rovine. Takže už v úvode poznáme prvý problém. Aby to ale nebolo málo, do tímu na tento film si vzal hrozných hercov a príšerného scenáristu, ktorý tomu len dali kliniec do rakvy. A čo sa týka kamery, povedzme si len úprimne, že oveľa viac by som Leonettiho ocenil práve tam. Takže už sa nebudeme ďalej zdržiavať a poďme si povedať konečne o filme niečo viac.
Film sa sústredí na mladomanželov Miu a Johna. Čakajú spolu dieťa, na ktoré sa však Mia očividne teší oveľa viac. Neustále sa rozprávajú, každý má na tehotenstvo vlastný názor a vznikajú z toho ich spoločné hádky. A hneď tu už do toho vstupuje môj prvý problém. „Annabelle“ je presýtená obrovským množstvom dialógov, ktoré nie sú schopné stíchnuť. A najhoršie na tom ale je fakt, že nikam príbeh neposúvajú. Sú to len nudné konverzácie, ktoré nikoho z nás netrápia a vôbec nebudujú atmosféru. A práve to je to, čo tento film najviac potrebuje. „Annabelle“ je predsa horor a nie dráma. Ako sa máme niečoho báť, keď film celý čas len rieši manželské dilemmy, ktoré film nikam neposúvajú?
Dozvieme sa ale, že Mia, v podaní „Annabelle Wallis“ (určite hľadali do hlavnej roly herečku s menom Annabelle. Tak veľmi to tu sedí), má záľubu v zbieraní starých bábik. A jej manžel John, v podaní Warda Hortona, jej priniesol poslednú bábiku do jej zbierky. O chvíľu na to idú spať a ukáže sa nám pohľad do susedného okna, kde sa práve odohráva vražda. Tu by som pridal jednu dobrú momentku filmu, kde som si chvíľu myslel, že v susednom okne sa rozhodol muž zabiť svoju manželku. To by mohlo byť zaujímavé. Najmä, keď sa Mia a John rozhodnú skontrolovať situáciu v ich dome. Potom to však všetko spadne keď ide o dvojicu zo satanistickej sekty, ktorá sa asi rozhodla zabiť všetkých v mene diabla. Mia a John sa síce ubránia, no ženská satanistka, menom Annabelle sa rozhodne svoju dušu presunúť do Miinej novej bábiky.
Ok, netuším či Annabelle bola posadnutá naozaj takto a nechcem sa do toho vŕtať, ale jediné čo som si ja v tejto chvíli vybavil bol horor „Child´s Play.“ A nezáujem z mojej strany narastá. Okrem toho sú ale herecké výkony našich manželov úplne strašné a nedokážu postavám dať ani trochu chuti. Čím to je, že sú mi obaja úplne ukradnutí?
Po tejto skúsenosti sa Mia rozhodne Annabelle zbaviť a John ju vyhodí do odpadkov. Ale o pár minút na to sa znovu objaví v dome. John ju chce opäť vyhodiť, ale Mia ju z absolútne nepochopiteľných dôvodov teraz už chce. A jediné čo mi prechádza hlavou je, či sa scenárista naozaj zamyslel nad tým, ako absurdne tá situácia vyzerá. Ona si chce nechať bábiku, ktorú mala pred smrťou v rukách žena, ktorá sa ju pokúsila zabiť. Okrem toho je neskutočne špinavá a hrôzostrašná. Možno by jej manžel mohol kúpiť novú. Ale nie, ona sa rozhodne, že tentokrát si ju už nechá.
O pár scénok ďalej jej muž ide robiť pop-corn na sporáku v staniolovom obale. A keď Mia osamie, sporák sa sám zapne, pukance sa začnú pripravovať ale nakoľko nikto ich nedá dole, v dome začne horieť. A jediné, čo mi pri tejto scénke napadlo bol prvý film série „Scream.“ Mia sa pokúša utiecť, ale zakopne a spadne. O dom pri požiari prídu. Narodí sa jej ale zdravá dcérka, ktorú pomenuje Leah.
Tu už sú jasne viditeľné problémy vo filme. Klišéovitý scenár so scénkami z iných hororov, nezmyselné rozhodnutia našich protagonistov, hrozné herecké výkony a režisér, ktorý ich vôbec nedokáže viesť. Jediné, čo z tohto filmu vzniká je nuda a utrpenie. Ale pokračujme ďalej.
Presťahujú sa do bytu v Pasadene, samozrejme Annabelle ide s nimi, a Mia je zdesená, že ich zlo neustále prenasleduje. Najmä ju a jej dcéru. Máme tu veľmi nudnú scénku v pivnici, kde Mia nebude schopná výťahom dostať hore, budeme vidieť diabla, ako ju v spektrálnej forme prenasleduje a neustále utekanie a utekanie a utekanie... a následne príde druhý svetlý moment tohto filmu. Ten, ktorý by som označil za jediné ľaknutie počas celých 99 minút, ktorý tento film trvá. Mia stojí v miestnosti, pričom kamera dá pohľad na miestnosť oproti, kde stojí Annabelle ako mladé dievča. Dvere sa začnú zavierať, na čo sa Annabelle rozbehne k Mii, no dvere sa skoro zavrú. A keď sa rozrazia, stojí v nich dospelá ako v čase, kedy ju napadla v ich dome. To bolo skutočne neočakávané a jemne ma vyplašilo. Strih síce nie je najlepší, ale aj tak je scénka pôsobivá. To je jediná sekunda z celého filmu, kedy som sa zľakol.
Mia sa snaží zistiť, čo za silu útočí na ňu a začína sa zaujímať o okultné knihy. Dozvie sa, že Annabelle chce dušu jej dcéry. Okrem toho sa zoznámi aj s knihovníčkou Evelyn, ktorá pri autonehode svoju dcéru stratila. Rozhodnú sa požiadať o pomoc farára Otca Peréza, ktorý sa rozhodne zobrať Annabelle so sebou a pomôcť im. Annabelle ho ale napadne a bábika sa opäť vráti k Mii. A následne prídu tie najnudnejšie minúty filmu, ktorý stojí na všetkých klišé, ktoré si len vezmete. Najprv máme scénky, kde Mia zlikviduje bábiku, no po chvíli drží v rukách svoju dcéru ako mŕtvu. Ale samozrejme, že Leah mŕtva nie je. Annabelle ju iba vydiera. A žiada dušu jej dieťaťa. Mia však nechce. A tak žiada Annabelle jej dušu.
Medzitým sa do domu snažia dostať John a Evelyn. Chcú presvedčiť Miu, že ak odovzdá Annabelle svoju dušu, nič im to nepomôže. Obetu sa rozhodne spraviť Evelyn. A čo potom? Annabelle sa nejako zázračne ocitne v obchode so starožitnosťami, kde si ju kúpi iná zberateľka a všetko môže ísť nanovo.
A konečne sa dostávame na koniec filmu. Tých 99 minút pôsobilo ako celá večnosť. Narozdiel od Wana, ktorý dal „The Conjuring“ skvelú atmosféru, výborných hercov a perfektné vizuálne efekty, „Annabelle“ nemá žiadnu atmosféru, príbeh je postavený na nudných dialógoch a klišé, herecké výkony sú absolútne odfláknuté, efekty sú slabé a celú dobu mám pocit, že je to vykrádačka iných filmov. Film je hororom dokopy v jednej sekunde, a človek nevie, ako môže toto byť čo len trochu prepojením na „The Conjuring.“ Ale keby sa aj od toho odpojím, stále je to príšerný horor, ktorý sa ani len hororom nazvať nedá. Je to len horšie a horšie čím viac nad tým premýšľam, dúfam, že tento film sa usmaží v pekle za to, že vykradol peňaženky ľudí, ktorí chceli vidieť niečo silnejšie.
Toľko by som povedal k mojej prvej filmovej recenzii. Dúfam, že vás aspoň trochu zaujala. V prípade, že áno, budem rád a postupne môžem pridávať aj ďalšie. Každopádne jediná rada odo mňa na záver, nepozerajte tento horor. Radšej si počkajme na Wanovo pokračovanie „The Conjuring 2.“
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár