Ide o akýsi pánsky klub, kde sa stretávajú starší muži. Dajú si whisky, zahrajú šach, biliard, alebo môžu prečítať nejakú knihu. Ale najmä sa tu rozprávajú bizarné alebo neuveriteľné príbehy, ktoré sa niekomu z nich prihodili. Sem sa vrátime ešte pri poviedke „The Man Who Would Not Shake Hands.“ Teraz budeme ale hovoriť o inom príbehu. Máme tu teda príbeh v príbehu. A o čom je ten?
Počas zimy navštívi doktoa Emlyna McCaroona pacientka, ktorá chce porodiť svoje dieťa, ktoré ale nemá otca. Rozhodne sa jej pomôcť napriek tomu, že nemá veľké finančné zdroje a sociálne poistenie. Vysvetlí jej svoju vlastnú techniku ako môže pôrod dopadnúť dobre vďaka dýchacej metóde, ktorú objavil. Počas jednotlivých štádií pôrodu treba správne dýchať a všetko by malo ísť v poriadku.
V deň keď sa má dieťa narodiť cestuje taxíkom do nemocnice, no pri tragickej nehode ostane dekapitovaná. Doktor McCarron tam dorazí a zistí, že jej telo ale stále dýcha podľa jeho metódy a dieťa možno ešte môžu zachrániť a presne to sa aj podarí.
Rozmýšľam, čo by som povedal k tomuto príbehu, lebo je relatívne krátky a nestihne sa v ňom veľa udiať. Je to každopádne skôr Stephen King dramatik, než majster hororu. V prvom rade si treba povedať, že hlavné postavy sú skvelé. Doktor McCarron je človek ochotný pomôcť a urobí maximum pre život človeka. To je fascinujúce. Plus aj jeho dýchacia metóda je zaujímavá. Človek by dokonca aj uveril, že by to mohlo fungovať. Neviem kde k tomu Stephen King prišiel, no rozhodne je to kreatívna teória, ktorá má istú dávku uveriteľnosti.
Páči sa mi aj postavenie príbehu, nakoľko sa to odohráva počas 30-tych rokov, kedy bola trochu iná než počas 80-tych. A myslím si, že to zvláda zobrazenie prostredia veľmi kvalitne.
Rovnako to ale aj funguje v častiach, kde sa ocitáme v byte, kde sa príbeh rozpráva. Neprezrádza síce moc o postavách, no napriek tomu sa tu odohráva niečo mysteriózne. A nie, nebudem spoilovať viac.
Čo z tohto príbehu ešte vyniká sú scénky s pôrodom. Je to veľmi zaujímavé sledovať doktora, ktorý chce zachrániť dieťa, nakoľko telo matky ešte stále dýcha. To je niečo, čo som ešte nikdy nevidel a je to zobrazené veľmi silne a dôveryhodne.
Neviem ale čo viac by som o príbehu povedal, nakoľko je naozaj relatívne krátky. Je to niečo ako väčšia poviedka, a myslím si, že využíva svoj čas a priestor výborne. Je to jedno veľmi zaujímavé dielko, no nie je asi veľa čo sa k nemu dá povedať. Jediné čím to ešte zakončím sú asi slová, že ho doporučujem rovnako ako tie tri predošlé. A z tohto miesta sa už len rozlúčim a vidíme sa nabudúce, keď začneme rozoberať zbierku „The Skeleton Crew.“
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár