Kto dnes nepozná „Children Of The Corn?“ Tie sa stali už priam absolútnou hororovou klasikou, ktorá sa dokonca vo filmovom biznise dočkala minimálne siedmich pokračovaní. Originál je však iba jeden. A dnes, si o ňom niečo povieme.
Príbeh sa sústredí na manželský pár Burta a Vicky, ktorí sa rozhodnú zachrániť svoje manželstvo dovolenkou v Californii. Hádky medzi nimi neustávajú a zrazia na ceste chlapca. Ten kúsok na to zomrie. Vyjde však najavo, že mal podrezané hrdlo a bol len odsúdený zomrieť. Rozhodnú sa zájsť do najbližšieho mesta Gatlin, a celú situáciu nahlásiť, no mesto vyzerá byť úplne mŕtve. Burt chce mesto preskúmať, kým Vicky chce vypadnúť. Niečo ju na tom mestečku desí. A čoskoro sa po nich vrhne obrovské množstvo detí rozhodnuté ich zabiť.
Čo teda na tomto príbehu funguje? Nie je to fakt, že tu máme vraždiace deti ani fakt, že vyvraždili všetkých dospelých. Ide tu o pár detailov, ktoré môžu dávať príbehu celkom iný nádych a dá sa povedať, že to môže byť aj akási démonická podoba kresťanského myslenia. Deti totiž veria v bytosť, ktorú volajú – „Ten čo chodí medzi riadkami,“ ktorý je ich Bohom. Jeho musia poslúchať a prinášať mu obety. Reálne si však môžeme s tým spojiť nedotknutým Starým Zákonom v kostole, ktorý objaví Burt, alebo ukrižovanou Vicky z vyďobnutými očami. To je aspoň to, čo pre mňa v tomto príbehu funguje najlepšie. Nemusíme si „Toho, čo chodí medzi riadkmi“ poňať ako démona alebo diabla. Ale čo keby to bol Boh, ktorý je spomínaný v Biblii? Dietky ho musia nasledovať a musia mu odvádzať obety. Šialene mi to vždy dávalo zmysel.
Z toho už len plynie aj fantastická atmosféra. Najlepšie momenty sú, keď sa deti prvýkrát objavia a keď sa Burt rozhodne skryť v kukurici, čo je nakoniec jeho rozsudkom smrti. Rovnako skvelý je ale aj záver, ktorý nám ukáže, že možno sa v tých deťoch skrýva viac, než sa nám po celý čas zdalo.
A aby som nezabudol. „Ten čo chodí medzi riadkami“ je ďalší skvelý zloduch v hororovej literatúre. A opäť vznikajú špekulácie. Je to karmínový kráľ? Je to Randall Flagg? Možné je dokopy všetko a zlo má v Kingových knihách viacero mien, no nikto nepovedal, že sú to rozličný démoni. Pre neznalcov príbehu odkazujem len jediné. Okamžite si ho naštudujte. Je to hororová klasika a absolútna povinnosť. Čo sa filmov týka, to už nechám na vás. Ale poviedka je povinnosť.
„THE LAST RUNG ON THE LADDER“
Už som tu spomenul viaceré svoje obľúbené poviedky z pera kráľa hororov. Keby som tu mal ale skutočne vybrať poviedku, ktorá ma dostala absolútne najviac, tak by som si vybral práve „The Last Rung On The Ladder.“ Nejde o žiadny horor, nemáme tu žiadne monstrá, nie sú tu žiadne nadprirodzené elementy. Jediné čo tento príbeh vytvára je súrodenecká láska a strach o život. A je to zvládnuté tak fantasticky, že zo všetkých poviedok v tejto zbierke sa k nej vraciam najviac. Stále mám pocit, že som v nej neobjavil úplne všetko a sú v nej skryté odkazy, ktoré musím ešte nájsť. A ak to nerobí fantastické dielo, tak ja neviem čo môže. O čom to teda je?
Zoznámime sa na úvod s hlavným hrdinom Larrym, ktorého práve zožierajú výčitky svedomia. A vracia sa v myšlienkach do minulosti, keď sa ešte hrával so svojou sestrou Katrinou. A ich najväčšia zábavka v čase, keď neboli rodičia doma? Vyliezť v stodole po obrovskom rebríku na krov držiaci strechu, a skákať odtiaľ do obrovskej kopy sena. Jedného dňa sa takto opäť zabávajú, keď sa pod sestrou rebrík zlomí a drží sa jeho posiednej priečky. Je asi desať metrov vysoko a keby sa pustí, je na mieste mŕtva. A rovnako ju nemôže chytiť ani Larry, lebo by ich to zabilo oboch. Rozhodne sa preto zachrániť sestru presunom sena z jednej strany na druhú. Je to však taká veľká kopa, že nemá šancu ju presunúť celú. Zvládne možno tak desatinu. Jeho sestre to však zachráni život. Ako však vyjde najavo, v dospelosti už na ňu čas nemal a sústredil sa viac na svoju kariéru, než všetkých ostatných. A v poslednom liste, ktorý mu Katrina adresovala pred svojou sebevraždou mu napísala: „Že si občas praje, aby sa tá posledná priečka na rebríku stihla zlomiť skôr, než tam nanosil to seno.“
Ja osobne som človek, veľmi vnímavý a takto silný príbeh ma naozaj dostal. Čo je na ňom najlepšie? Všetko. „The Last Rung Of The Ladder“ považujem za skoro dokonalé dielo, ktoré má silný príbeh, výborné postavy, veľmi krásne vytvorené vzťahy medzi nimi, veľmi silný odkaz, veľmi dobre znázornené súrodenecké puto, veľmi silné výčitky svedomia a súčasne aj myšlienku, že ľudský život je cennejší než akákoľvek kariéra. A niekedy stačí málo na to, aby nemuseli byť zmárnené. Napríklad jeden telefonát, alebo informácia o zmene adresy, aby list neprišiel neskoro.
Neviem ako ste vnímali túto poviedku vy, no pre mňa je toto Kingovo najdokonalejšie dielo. Milujem každé slovo, každú sekundu tejto poviedky a jediné čo vám môžem odporúčať je, aby ste si ju čím skôr naštudovali. Pre mňa absolútne najlepšia poviedka, ktorú som v živote čítal.
„THE MAN WHO LOVED FLOWERS“
A nie je nič horšie, ako keď po absolútnom atmosférickom a príbehovom zázraku nasleduje jedna z Kingových najkratších, no súčasne aj najslabších príbehov. Nejde o žiadny zlý príbeh a dokonca je posledná stránka celkom zaujímavá, ale romantická nálada tejto poviedky je až na príliš vysokom leveli. Viac než je stráviteľné.
Muž, kúpi v kvetinárstve kyticu pre svoju lásku Normu, ktorú chce potešiť. Cestou o nej stále a stále premýšľa, a ľudia mu gratulujú a tešia sa z jeho radosti až konečne dojde na miesto. Keď mu ale žena oznámi, že nie je Norma, tak ju zahluší kladivom rovnako ako už stihol zabiť päť žien predtým. A ako sa dozvieme, žiadna už nebude Norma, lebo tá je už dávno mŕtva. A meno muža je Láska a verí, že raz svoju Normu nájde.
Nemusím asi ani ďalej pokračovať. Je to veľmi jednoduché, veľmi krátke a z väčšej časti prílišne veselé a romantické. Nemuselo to byť zlé, ale trošku to chcelo z toho tónu ubrať. Záver je síce fajn, ale človek ho vie predvídať, lebo toto je Stephen King a nie Danielle Steel. A celkovo, je to jedna z Kingových poviedok, o ktorej sa nedá skutočne nedá povedať skoro nič. Lebo je rýchlostráviteľná jednohubka a nič viac.
Na dnešok je to z mojej strany všetko. V ďalšom blogu už len uzavrieme túto zbierku a rozoberieme si posledné poviedky "ONE FOR THE ROAD" a "THE WOMAN IN THE ROOM." Do tej doby sa lúčim
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár