Tak sa po „Different Seasons“ posúvame k ďalšej poviedkovej zbierke. Tentokrát tu máme opäť dvadsať poviedok temného nádychu. A podobne ako pri „Night Shift“ kniha má pár skutočne fantastických a excelentných momentov, a pár skutočne nie moc dobrých momentov. Kým pri „Night Shift“ bolo tých slabých príbehov len pár a zvyšné mali poriadnu silu, pri „Skeleton Crew“ by som povedal, že väčšina ich tu balansuje v úrovni dobrých a slabých. Nájdeme ale medzi nimi aj pár absolútne fantastických. Najzaujímavejšie na tejto zbierke však je, že na rozdiel od „Night Shift“ neboli tieto poviedky až tak vysoko uznané, než niektoré Kingové iné práce. A občas si myslím, že to nie je úplne zaslúžené. Budeme si ich opäť jednu po druhej rozoberať, takže nestrácajme čas a poďme rovno na to. Mimochodom, ešte než začneme, tak len poviem, že táto kniha vyšla u nás pod názvom „Mlha.“ Takže v prípade, že ste o nej ešte nikdy nepočuli, nájdete ju pod týmto názvom. A teraz už naozaj začneme.

„THE MIST“

Knihu otvára prekvapivo novelka „The Mist.“ A nemyslím si, že by ste ju už nepoznali. Toto je pre mnohých opäť klasika, ktorú by mal poznať každý fanúšik. Keď sa povie táto novelka mne, je to pre mňa silný a zaujímavý príbeh, no neradil by som ho medzi absolútne klasiky. Ako môžem niečo také povedať? Poviem vám, hneď ako vám príbeh viac priblížim.

Malé mestečko Bridgton sa po obrovskej búrke spamätáva, no začína ho pohlcovať obrovská biela hmla, cez ktorú skoro nie je vôbec nič vidieť. David Drayton a jeho syn Billy idú do supermarketu nakúpiť nejaké potraviny, keď ich to všetko obklopí. A hoci to nikto nevidí, tam vonku niečo je. Niečo nebezpečné, hladné a rozhodnuté všetkých zabiť. Veľké príšery s chápadlami. Poďme sa teda pozrieť na dobré momenty príbehu.

V prvom rade je to atmosféra. Príbeh naozaj drží čitateľa v napätí a chcete, aby sa naši hrdinovia z tejto situácie dostali bez toho, aby prišli o rozum. Je tu veľa kvalitných momentov a príbeh dokonca miestami vie pôsobiť veľmi klaustrofobicky. Jedna vec je tu tiež istá, že nemôžu ostať zavretí večne v supermarkete. To sú práve veci, ktoré fungujú.

Ďalšia skvelá vec tu je, že nikdy tie monstrá reálne neuvidíme celé. Ani nevieme ako vlastne vyzerajú. Len ich časti. Tým pádom vzniká strach z toho, čo nevidíme, alebo máme o tom len hmlisté predstavy. Je to oveľa lepšie, než keby nám Stephen King príšery ukázal. Keď sa však niečo stane, je to hneď veľmi jasne zrejmé.

Posledné pozitívum je pre mňa David ako hlavný hrdina. Je rozhodnutý chrániť svojho syna, snaží sa vyrovnať s faktom, že jeho manželka (ktorá ostala doma kým sa hmla ešte blížila) je mŕtva a súčasne tu vidíme možnosť nového vzťahu. Nerobí hlúposti, vie presne ako reagovať a jeho čistá myseľ z neho pre mňa robí hrdinu ako bol napríklad Dale Barbara v „Under The Dome.“

Najlepšia momentka je ale záver novely, ktorá nám necháva vynikajúci otvorený koniec, z ktorého je zrejmé, že sa mohlo a môže stať celkom čokoľvek. Naši hrdinovia sa z hmly nikdy nedostanú a ani nevieme ako ďaleko už to celé siaha. Či vôbec niekedy dôjdu na jej koniec. Dáva to príbehu veľmi dobrý záver, ktorý je podľa mňa absolútne fantastický.

Negatív je tu ale pár tiež a trošku uberali novelke to čaro, ktoré podľa mňa mohla mať. V prvom rade je to postava pani Carmody-ovej, ktorá sfanatizuje niekoľkých ľudí podľa náboženských myšlienok. Jediné čo som si predstavil bol matka Carrie z jeho prvého románu a postava nebola zaujímavá. Netvrdím, že tu bola zbytočná a jej akcie majú svoju pointu, len by som asi chcel, keby Stephen King prišiel s niečím trošku iným, čo som už nevidel u neho predtým.

Tiež som mal ešte pocit, že Davidov vzťah s Amandou je trošku unáhlený. Nemohol si nechať viac miesta a času na to, aby to rozvinul? Myslím, že by to malo trošku lepšiu chuť. Nie je to zlé, ale mohlo to byť ešte o niečo silnejšie.

A napriek tomu, že novela je silná a dobre buduje atmosféru, nie som si úplne istý, či by som ju označil ako strašidelnú. Myslím si, že sa dalo ju urobiť ešte trochu temnejšiu. Keby sme sa viac dokázali báť, než by sme boli zvedaví, ako to dopadne. Nie je to niečo vyslovene zlé, ale myslím si, že mohlo tam ísť trošku viac hororu. Pre mňa je „The Mist“ viac thriller než horor, a trošku mi to chýba.

Celkovo preto asi neviem označiť „The Mist“ za klasiku ako som to spravil s poviedkami „The Mangler“ alebo „Battleground“, ide o jedno veľmi kvalitne zvladnúté dielko, ktoré si určite nájde svojich fanúšikov. Ja som bol po prečítaní spokojný a preto môžem otvorene povedať, aby ste si ho čekli.

„HERE THERE BE TYGERS“

Nakoľko je toto veľmi krátka poviedka, tak budem tu aj ja veľmi stručný a dám asi len jednu otázku: „Čo je toto vlastne za príbeh?“ Je to síce jeden z jeho prvých, no nič sa tu dokopy neudeje a nedáva tu nič zmysel. Je to proste len krátka scénka, kde chlapec potrebuje na záchod. Jeho učiteľka je však zlá a pustí ho s obrovskou potupou pred ostatnými. Keď však vojde, v rohu odpočíva tiger. A preto sa bojí ísť. A miesto toho zožerie jedného spolužiaka a zlú pani učiteľku po tom, ako ho pristihne, že sa chce vyčúrať do umývadla.

Ja osobne poviem len toľko, že ak chcete vidieť Kinga ako skutočného začiatočníka, tak si to čeknite, aby ste mali predstavu. Nehľadajte však od toho nič silné, ani dramatické, ani nejako kreatívne alebo zaujímavé. Toto je proste majster hororu ešte v plienkach. A je to treba tak vidieť.

„THE MONKEY“

Pokračujeme poviedkou „The Monkey“, kde by sa dalo hneď povedať, strašidelná hračka, ktorá má schopnosť zabíjať. A osobne môžem povedať, že ide o ďalší príbeh, ktorý mám veľmi veľmi rád. Čím je tak zaujímavý? Poďme sa pozrieť.

Máme tu opičku s činelami, ktorú objavia bratia Peetey a Denis. Veľmi rýchlo však zistia, že je to nebezpečná vec, ktorá pripraví svoji činelami o život kohokoľvek, kto je nablízku. A kto túto hračku roky dozadu schoval na povale? Otec našich hrdinov, Hal.

Povieme si najprv pozitíva. V prvom rade téma. Je veľmi kreatívna, originálna a veľmi zaujímavá. Hračka opice ako vraždiaci nástroj, to je výborné. Plus jej spôsoby sú veľmi kreatívne. To musím uznať.

Postavy sú tiež celkom zaujímavé a páčia sa mi momentky, keď sa snažia zabrániť ďalšiemu nešťastiu. Vata na činely, alebo dokonca aj prst. Sú odhodlaní, vedia čo za nástroj majú v rukách, no nie je to také jednoduché. Povedzme si ešte aj o závere, ktorý je jeden obyčajný novinový článoček. Napriek tomu nám však dáva zmysel a súčasne nám dáva najavo, že niektoré veci sa asi nedajú tak jednoducho zničiť. To je fantastické.

„The Monkey“ je pre mňa poviedka ako bolo napríklad „UR.“ (recenzia na Birdzi) Má to jednoduchú myšlienku, ale vie z nej vyťažiť to najlepšie. Neviem čo také by som mohol príbehu vytknúť. Dobre sa to číta, má to spád, téma je zaujímavá, myslím si, že ako fanúšikovia si prídete na svoje.

 Recenzia
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
deravapancucha  19. 3. 2015 22:27
the monkey sa mi zatiaľ asi najviac páčila. práve sa dostávam ku koncu knihy "Mlha", takže určite sa vrátim a prečítam si recenzie aj na ostatné poviedky
Napíš svoj komentár