šutre v mojej hlave by sa dali ťažiť. veci ktore su už zaramovane obraz nikdy nezmenia, takže napr. ked mi zasa príde papier že mam niečo zaplatiť, vytrem si s nim riť a pošlem im to späť. človek rozdava sameho seba ked obetuje pravdu, obetuje odraz reality v ktorej si kope hrob, obetuje iluzie, hraje šachy, vyhrava a stava sa z neho socha z ktorej tesar už nema čo odštiepiť. potkani ohlodaju v tvojom mene aj tu poslednu kosť, jedovate pysky, ale high dokažeš byť aj ked si daš šluka z ranneho chladneho vzduchu. chvala panu bohu. a chvala panu bohu že slova su len krabičky do ktorych sa vnesti často len malý zmysel, preto teraz male pismena a preto vety v ktorych je širka, vety ktore su high. Ked si spomeniem na vek okolo štyroch rokov ako sa mi zjavovala v noci vedla postele postava ktora mi nedala spať, alebo ako som vykopol loptu čo najvyšie a už sa nevratila spať na zem, alebo ako som si riadil osud protikladnymi želaniami aby mi to kladne vyšlo, tak nič sa nezmenilo, len zmenilo svoju tvar. do toho prekliateho trojuholniku sa v mesti všetko čo žijem. všetko svetlo ktore prinaša strach a uzkosť a všetka tma ktora dava bezpečie a pokoj. za bezpečie si možem kupiť akurat tak šutre. šutrami potom ohadzujem rodičov a kamaradov. ked slova su len linky na ktorých sa vezú emocie pocity ale necitiť ich tak je to ako jesť jedlo z obrazku kucharskej knižky. oči su jazyk a jazyk je chuťovym centrom. oči su mostom medzi dušami. sedem miliard paralelnych svetov tu priamo na zemi. a čakame pritom cely život len na niečoho začiatok a koniec ako tupe naprogramovane stopky. si vyhadzuju kamienky do zajtrajška a zajtra už su inde. realita je artista, boh je umelec, vedec, duchovny ale nie veštec, boh nevie, pretože boh je..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
"oči su mostom medzi dusami.sedem miliard paralelnych svetov tu priamo na zemi."