Hlasy z mojej hlavy

Ráno. Začiatok, priestor, prázdnota. Kto má školu, zamestnanie to tak nestihne pocítiť, ale ráno pre mňa vždy znamená moment tichých výčitiek svedomia ktoré sú stále viac a viac hlasité až to nevydržím a musím...
Urobím si kávu, zapálim si cigaretu a v teplákoch na studenom balkóne nechávam doznievať hlasy z mojej hlavy, až ich nakoniec prekričia problémy ako zima, mokré papuče, fajčenie je svinstvo... To si inak každý fajčiar povie ked si dá posledného šluka pred filtrom lebo ten je najodbornejší. Inak fajčím rád, je to štýlové, ukľudňujúce, má to svoj pôvab a čaro. Neviem si predstaviť ducha rána, ktorý ma v každom novom dni k sebe volá, bez omamnej cigarety, voňavej kávy a miernej zimy na vlhkom balkóne. Nádhera. Asi som tak trochu sedlak, alebo melancholik? Vždy som sa zo sedlakov smial a napodobňoval ich. A možno aj sedlaci napodobňujú tých ktorí sú kultivovaní. Takže mi je to jedno. Mohol by som kecať každé ráno s poštárkou o tom ako sa má a čo mám nové, ale ja som sedlak. Mohol by som zdraviť susedov aj vtedy ked nemám fakt náladu komunikovať, ale, som sedlak. Nemám prácu a pofajčievam na balóne. Niekedy by som sa mal cítiť ako dôchodcovia s ktorými obývam každé doobedie túto bytovku, dva krát sedlackejšiu ako som ja. Alebo melancholickejšiu? Niekedy si cesta sama vyberá svojich ľudí ktorí po nej pôjdu. Moja cesta nie je stereotyp. Je to len veľmi dlhé ráno z ktorého sa dlho prebúdzam do svetlého dňa. Svetlí deň, haha.. nazvime ho svetlí ale nikdy svetlí nebude. Čo je cez deň? Veľa ľudí, veľa aut, veľa stresu, veľa práce. A preto žijeme dni aby sme zabudli na chladné rána. Aby sme uhasili výčitky svedomia tak rýchlo ako rannú cigaretu. Myslím si že cigarety tu budú vždy ako tu budu výčitky. Túžba pracovať, niečo dokázať, zarobiť nejaké peniaze je každou hodinou, každým ránom silnejšia. A to túžba sama túži po mne, ja len stojím zmrznutý na balkóne a nemusel by som nič. Chce ma dostať niekam do dňa, všetko je ok, len ma desí že čím viacej sa približujete ku dni, tým viac sa schyľuje k večeru, človek starne a zabúda. Túžba ho opustí a nemá nádej. Ráno sa zobudí, zapáli si cigaretu vojde na balkón a nič. Žiadne myšlienky len tma. Noc. Zabudol na výčitky ktoré ho po celý život robili šťastným. Ktoré mu dali túžbu, kamarátov, lásku a prácu. Preto je lepšie fajčiť pomaly ako nedofajčiť, exsnuť kávu a utekať. hihi..

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu