ktorá kdesi vo mne tečie,
v rieke ktorá farbu kalí
a temnotou oči halí.
Oči tmavé s iskrou svetla,
bezfarebná vlna zmietla
a posledný záblesk v oku,
hasí opäť na temnotu.
Svetu vládne čierno šedá,
napraviť ho to sa nedá,
svetlo už len hlavu motá,
farba dúhy zabudnutá.
Ležím tu na šedej tráve
a premýšľam o obzore.
Akou farbou nebo hralo?
Keď slnko večer zapadalo.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
radiophonic
3. 3.marca 2013 00:45
Myšlienky sú dobré, len sa pokús trochu uvoľniť verš a ak to v pláne nemáš, tak si daj pozor na rytmus.
Napíš svoj komentár