Sen.
Sedím pri stene v malej podlhovastej miestnosti. Na stenách je množstvo detských kresieb, bolo vidno, že si dali záležať, sú všade z každej strany. Zrazu vidím už len jednu jedinú z nich najväčšiu s veľkým nápisom uprostred: „Deti z onkologickej liečebne DNB (neviem čo je dnb a či to vôbec bolo dnb) Vám ďakujú za každú kvapku krvi“ Obzriem sa okolo seba a už vidím ako ma sestra volá nech si splním svoj "sen".
Pomôcť.
Sen sa skončil. Ale zobudil som sa do krajšieho rána. V tom množstve chýb ktoré denne robím som si uvedomil, že môžem spraviť niečo čo je správne, niečo čo pomôže tomu kto to SKUTOČNE potrebuje.
Jediná smutná vec na mojom sne bola, že v čakárni pred odberovou miestnosťou okrem mňa sedeli ďalší dvaja ľudia.
A že to bolí? Najviac ma na tom bolelo to, že ľudia prestávajú mať záujem pomáhať, väčšina ľudí vidí len seba (a teda ešte ako som si dával dole ten leukoplast z ruky... „AU“)
Tak ak môžete, pomôžte. Nech je svet aspoň o niečo krajší...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár