Rýchla zrada...
„Veď sme len priatelia! “
„To len tvoje oči tomu neveria! “
Moja pochybnosť,
A Moja úprimnosť,
Neverím mu ani slovo!
Dosť tých klamstiev, dosť už bolo!
Mal som byť ticho?
Mal som sa baviť?
Bohužiaľ, to všetko je preč... a zbehlo to celkom rýchlo...
Mal som sa len milo tváriť?
Nie! To by nebolo správne!
Nie! To by som nebol JA!
Už je všetko marné...
Už je to všetko mimo mňa!
Malá to bola, bola pochybnosť!
Bola to pre mňa, bola to „priateľská“ povinnosť!
Povedať, to čo som vedel...
Len blbá úprimnosť!
Chcel by som vrátiť, to čo bolo,
Udržať si priateľstvo čo som mal,
Stačilo sa len vyvarovať toho,
Aby som niečo viac nepovedal!
Teraz sa cítim sám,
Priateľstvo nebolo... bol to asi len klam...
Nikoho to ale nezaujíma
Nikomu nechýbam...
VINNÝ!
Za hriechy iných!
VINNÝ!
Za ÚPRIMNOSŤ!
VINNÝ!
Tak teraz trp „priateľ“! ...
Veď je to tvoja „priateľská“ povinnosť
Už ma to nezaujíma!
Už na tom nezáleží!
Veď „vždy sa nájde nejaký cop....“...JA!
Bohužiaľ, ale môj život stále beží...
Ach moji priatelia
Ničomu čo poviem, ničomu neveria!
Vždy sa nájde niekto z nich, kto ma hodí do ešte väčších sračiek než v ktorých teraz som...
Teraz ja
Ď
A
K
U
J
E
M
A zbohom...
(poézia mi nikdy nešla.)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár