Ono to tak býva, zaspávate so snom a budíte sa len so sladkým pocitom vlastnenia niečoho cenného, krehkého a krásneho, niečoho čo cez noc zmizlo.
Rozmazaným pohľadom pozerá do monitora, snaží sa nezaspať a vytvoriť niečo kreatívne. Nedarí sa, myslí na ten pocit, celý deň ho v sebe nosí a má stále tušenie, že ten niekto zo sna je pri nej.
Domov príde uťahaná a zaspí. Sama, tak ako nie je zvyknutá. Vychutnáva každú minútu zaslúženého odpočinku.
Cíti kúsanie do ramien. Rozkošný hlas ju budí. Sen, zistí, že ju budí sen. Paralizovaná leží, unavené telo sa bráni. Rozlepí oči. Sen, zistí, že ju budí sen.
Jeho pery, úsmev, oči všetko sa po nej plazí akoby bola vzácny obraz vystavený všetkým na obdiv, ale patriaci len jemu. Užíva si ten pocit a nechá sa uniesť snom a z postele ju vyženie až vôňa trdelníku.
Prešpekulovaný sen vie, čo na ňu platí. Vie, kde pobozkať ako hladkať. Tuší kde chytiť aby neutiekla.
Má len to zdanie a to patrí iba jej. Tá ilúzia má len ju. Patria si a žiadny deň, nijaká realita nezabráni tým dvom spať.
A tak driemoty ju zas chytajú, žiadna káva nepomôže. Nevie či sa so snom zobudí, alebo zaspí. Ale miluje ho, miluje ho viac než seba.
Zaspáva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zlatokopka
20. 11.novembra 2012 14:35
óch... !
Napíš svoj komentár