Chcela som ti len napísať, že si škaredé. Máš tučné stehná a veľké brucho. Niekedy ťa neznášam, ale inak... Inak ti ďakujem, že ma zvládaš. Prekonáš moje piatkové vodkové excesy, poradíš si s krabičkou cigariet denne. Prehryzneš aj to že ťa niekedy trýznim hladom, mučím brušákmi, alebo ti spôsobujem preležaniny. Si hnusné, ale ja ti to odpúšťam... nesprávam sa k tebe ukážkovo. Sľubujem, že dnes dostaneš extra porciu spánku !
Ahoj svedomie.
Si odpornejšie ako telo. Tiež ti však odpúšťam, ale len preto, že si ťa spôsobujem sama. Vieš o mne najviac zo všetkých. Často mi povieš to čo sa nikto iný neodváži, rozosmeješ ma, rozplačeš ma, nahneváš ma. Mám ťa rada a ďakujem. Bez teba by som bola asi len zhluk hormónov šalejúcich po sexe.
Ahoj život.
Naserieš ma každý deň. No milujem ťa najviac na svete. Toľko vecí čo môžem vďaka tebe robiť. Dal si mi telo ! Dal si mi svedomie! Dal si mi lásku a všetko po čom túžim. Ďakujem a sľubujem, že ťa nikdy nevymením za nič iné.
Chcel som ti len napísať, že som z tohto blogu videl zatiaľ len prvé dve či tri vety, a už vyzerá ako pičovina. Asi sa bude dobre čítať, keď ho človek berie len ako literárnu tvorbu, ale pokiaľ sa pokúsi brať ho ako vážne vyjadrenie tvojich myšlienok, tak mu neostane nič iné, len vytvoriť záver, že je pičovina.
Brušáky telo nemučia. A to tvoje hnusné nie je a píšu ti to všetci ku každej tvojej fotke kde je ťa vidno aspoň po... podhrudie, tak nepindaj a nedepkuj.
K svedomiu sa vyjadrovať nemám ako, lebo ťa nepoznám, ale asi každé a každého svedomie je také. Aj keď sú ľudia ktorí by aj bez svedomia boli viac než len zhluk hormónov šalejúcich po sexe, a ty si na 95% jedným z nich, inak by tento blog nevznikol.
Ale maximálne ti závidím že miluješ život.
Tak ho maj pekný. Svedomie si musíš vysporiadať sama, ale na telo nedepkuj, skús si niekedy pri kráčaní po ulici všimnúť že za tebou pravdepodobne prinajhoršom každý druhý chlap slintá a snaží sa to všemožne skrývať.
Ale pekný blog, len ten prvý odstavec ho kazí a neuveriteľne človeku komplikuje snahu brať ho vážne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Chcel som ti len napísať, že som z tohto blogu videl zatiaľ len prvé dve či tri vety, a už vyzerá ako pičovina. Asi sa bude dobre čítať, keď ho človek berie len ako literárnu tvorbu, ale pokiaľ sa pokúsi brať ho ako vážne vyjadrenie tvojich myšlienok, tak mu neostane nič iné, len vytvoriť záver, že je pičovina.
Brušáky telo nemučia. A to tvoje hnusné nie je a píšu ti to všetci ku každej tvojej fotke kde je ťa vidno aspoň po... podhrudie, tak nepindaj a nedepkuj.
K svedomiu sa vyjadrovať nemám ako, lebo ťa nepoznám, ale asi každé a každého svedomie je také. Aj keď sú ľudia ktorí by aj bez svedomia boli viac než len zhluk hormónov šalejúcich po sexe, a ty si na 95% jedným z nich, inak by tento blog nevznikol.
Ale maximálne ti závidím že miluješ život.
Tak ho maj pekný. Svedomie si musíš vysporiadať sama, ale na telo nedepkuj, skús si niekedy pri kráčaní po ulici všimnúť že za tebou pravdepodobne prinajhoršom každý druhý chlap slintá a snaží sa to všemožne skrývať.
Ale pekný blog, len ten prvý odstavec ho kazí a neuveriteľne človeku komplikuje snahu brať ho vážne.