Je to zvláštne, je to klišé.

Veci, ktoré by si mal človek uvedomovať každý deň, každú minútu a každou bunkou svojho tela, tie veci si uvedomujeme neskoro.

Neskoro, keď niekto z nášho života odíde. Neskoro, keď prepásneme príležitosť. Neskoro, keď nepovieme to čo by sme chceli.

Ale to je nič. Nič oproti tomu, koľko času máme.

Až keď sa človek ocitne v bezprostrednom nebezpečí. Až keď má pocit, že ak nebude bojovať, nezostane tu. Všetko zostane otvorené, sny zmiznú a s nimi aj všetky nádeje, ktoré sme mali.

Sme jedinečné bytosti a máme vyhranený čas.

Čas na všetko, čo chceme.

Teraz a tu. Nikdy inokedy.

Preto robme veci najlepšie ako vieme, nenechajme si utiecť jedinú sekundu z našich krásnych/posratých/rozmanitých/nebezpečných/vzrušujúcich životov.

Ľúbte tu a teraz, cíťte, premýšľajte, konajte, smejte sa, plačte, pracujte, chcite.

Teraz a tu. Nikdy inokedy.

Venujem tieto riadky sebe a ďakujem za situáciu, ktorá mohla všetko zmeniť, zrušiť, zničiť. Vždy keď sa budem zaoberať hlúposťami vrátim sa sem.

Venujem ich aj vám, usmejte sa a choďte žiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár