Rozhodla som sa, že blog napíšem až vtedy ak ma niečo skutočne zasiahne, aby som sa len bohapusto nevypisovala z mojich nestabilných pocitov a dojmov a tým neobťažovala pracujúci a študujúci ľud birdzu.
Vlastne ne, to skôr prokrastinujem.
Každopádne! Stalo sa niečo čo pohlo mojim životom a rozhodne mi to stojí za to aby som sa o jedenástej posadila k počítaču a napísala o tom.
A ešte k tomu mám pred nočnou a musím vydržať čo najdlhšie hore, aby som zajtra v práci o tretej ráno neumrela na vyčerpanie, pretože smrť na pracovisku sa mi nepreplatí.
Na úvod. Som dievča, ktoré pochádza z mesta. Nie z mesta akože ozajského, ale o druhej ráno som si mala kde kúpiť cigarety, to kde sa cez víkend opijem som si mohla vybrať a dorazili tam už slová ako brunch, latte, fresh, raw, noncore, urban a gay. Takže to môžem označiť ako mesto.
No a ako takéto dievča, plné ideálov a rozhľadu som sa rozhodla zanechať svoj biedny život na Slovensku. Rozhodla som sa opustiť svoju rodnú hrudu, spraviť krok dopredu, osamostatniť sa a spraviť dieru do sveta. Do sveta znamená, že som sadla na bus a po piatich hodinách cesty som začala fungovať v Prahe. Ano drahí, dobre čítate takto odvážna ja som! (odstavec čítaj s ironickým tónom)
Žijem tu, bývam tu a tvorím hodnoty už vyše roku a pol. Praha má aj metro aj pole takže, je to naozajstná metropole a to sa pozná. Za tú dobu som si zvykla na pár vecí. A to že
-keď o štvrtej ráno nenájdete vietnamcov kde si kúpite pivo, cíga a trávu tak už asi nie ste v Prahe
-ak prostriedok verejnej dopravy, ktorý chodí každých 5 minút náhodou mešká 17 sekúnd je to dôvod na verejnú diskusiu a kolektívnu sťažnosť na PID
-Keď sa v nedeľu večer rozhodnete, že nutne potrebujete vidieť záznam inscenácie Petra pana v gay verzii premietanú na plátne, ktoré držia holubice mieru nad Vltavou tak si proste otvoríte kudyznudy a niekde to určite nájdete
-každý vás má u prdele
-v Prahe sa recykluje...furt všade a všetko
Toľko potrebný a krátky úvod.
K téme. Zhýčkaná slasťami aj strasťami mesta som sa dostala prosím vás na pravý český vidiek. Taký ako vidíte vo filmoch-normálne polia, kostol, Řužičková.
Veľa rôznych klišé o čechoch som za tú dobu čo som tu vylúčila. Hovorím si žiadny Pepici, žiadni burani, nikde řízek v chlebe, ponožky v sandáloch minimálne, rádiofky sa nekonajú, normálne akože slušní kultivovaní ľudia a tak. To mi ale nedošlo, že som sa v rámci Čiech dostala iba do Prahy a Brna Bigsitlajf.
To vám teda poviem. Za chrbtom sa mi mihajú každodenné starosti, feťáci, obchoďáky, veže a tak. No a predo mnou sa vynára tá najmalebnejšia krajina normálne voda hučí po lučinách,bory šumí po skalinách,v sadě skví se jara květ,zemský ráj to na pohled proste.
Naozaj musím priznať pekné tu majú stromy a vodu a kopečky. Tá česká krajina to je vám ako také Švajčiarsko v Sbrsku.
Najprv prichádzame do najbližšieho mesta od lokality do ktorej mierim, aby som bola utrápená ranným kikiríkaním kohútov a miestnym rozhlasom. Mesto je to preto, pretože má billu a na námestí blázna, ktorý vykrikuje, že je lucifer a kandidát přírodních věd a predávajú tam trojuholník pizzy do ruky.
Po vyčerpávajúcej 10 minútovej prehliadke mestisu (to je ževraj mesto čo neni mesto a dedina čo neni dedina, takže niečo medzi), sme sa vydali vyčkať jeden z asi troch autobusov denne, ktoré premávajú do cieľovej dediny.
Dedina Chlumětín je obec v okrese Žďár nad Sázavou, kraj Vysočina. Kde podľa wikipedie žilo k roku 2006 195 obyvateľov. Odvtedy už asi polovica vymrela a počítajú sa do toho aj mačky a slepice, pretože ja som ich tam videla asi 6. A to vám teda poviem, všetky klišé, ktoré som zavrhla som tu videla v plnej paráde!
V rámci edukatívneho zážitkového cestovania som mala možnosť vidieť aj okolité dediny a všimla som si pár jemných odlišností od života v meste.
- nemôžete sa o štvrtej ráno rozhodnúť si niečo kúpiť, ale ani o dvanástej poobede, môžete si na to ale vyhradiť dve hodiny denne, kedy je obchod otvorený a kde kým pred vami stoja dvaja nakupujúci dozviete sa o miestnych obyvateľoch úplne všetko a nakoniec na vás možno nevyjde chleba
-ak prostriedok verejnej dopravy, ktorý chodí každý čínsky rok mešká dve hodiny nič sa nedeje, aspoň máte čas so susedou ohovoriť Jarmilu Novotnú
-Keď sa v nedeľu večer rozhodnete čo i len ísť do kina na Babovřesky 3, tak proste nepôjdete lebo široko ďaleko žiadne nie je, ale ak má ten sused čo sa rýpe v tých kompjutroch wifi tak sa môžete zdarma pripojiť a stiahnuť si to
-nikto vás u prdele nemá.. všetci sa poznajú, aj tí čo sa nepoznajú a na ulici ich musíte zdraviť, každý vie o všetkom niečo a o niečom všetko
-Odpad sa tu delí na - kompost
-voľne pohoď na zahradu
-každý má buď traktor, karbobrúsku, motorku alebo všetko naraz
To je myslím to najzásadnejšie. Rozhodne ma to neodradzuje ale naopak! Láka ma to objavovať české kraje a rozmanitosti, prízvuky aj neprízvuky a vôbec!! Nikde inde neuvidíte zraz babiet, kabát a landa revival v podaní kapely teplá buchta, kravy a ovečky, ponožky v akejkoľvek otvorenej obuvi, prívetivosť aj zvrátenosť ľudí ako v českých luhoch a lesoch.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.