.... A ticho jak v hrobe.. Zrazu "... crrrrn.. maminka ti volá!!!" A to u Crcany, keď som sa nadžgávala párkami.. čumím... Ups.. "Noo?" a mama výdych a nádych na druhom konci káblu.. teeeda... telefónu alebo ja neviem jak.. "No, kde si teraz?" Rozmýšľam, čo jej zadrem pekné, ale vedľa mňa sedela Simonka, pri drese jej mamka... A ja trdlo sedím na stoličke s telefónom v ruke... Ja som potom sklamane povedala "U Simony doma..." Mama si odkašľala "A všetko v pohode? O chvíľu dojdeme..." Ani nechcela odpoveď "Potom ma prezvoň, keď budete prichádzať, maj sa" koniec konverzy, zložila som jej (A)

Sedíme už v aute - Mimochodom Simonka bolo u teba super - a zrazu pán vodič nám zadre "Vidím, že nič nevidím" sme pri Jelke... Kuka´m na neho a ozvem sa svojvoľne hneď na to "A jak môžeš vidieť, keď nič nevidíš?" spýtala som sa ho a tak pokračovala konverzaa..
(Začiatok a koniec)
- Vidím, že nič nevidím.
- Ale ako môžeš vidieť, keď nič nevidíš?
- Ale ja som sa nenarodil slepý
- A čo to na tom mení?
- Že keby som sa narodil slepý, tak by som nevidel, že nevidím.
- A tak teraz nechápem.. nevidíš, že nevidíš. Ale keby si oslepol, nebodaj by si videl, že nevidíš?
- Nie.. Ale teraz vidím, že nič nevidím, lebo ešte vidím
- Ale AKO môžeš vidieť, nevidieť a vidieť zároveň?
- No lebo nie som slepý!

Koniec.. podpísala som svoju kapituláciu do vzduchu... A potom zase mamka.. A tieto všetky obkeci sa odohrávali medzi mnou a nimi
- Je toto možné?
- čo?
- Tie tabule s mestami dávajú za stromy. Je to možné?
- Je. Práve si t zistila
- A kde si ty dneska vlastne bola?
- U Simonky
- Nie u nejakého profesora?
- Nie, prečo?
- Lebo si zase nejaká múdra!
- Aaaaaa veď ako rádio!

A jedemee.. Okres Dunajská Streda.. Vyhegalo nás.. Ale teraz to bolo najlepšie... Zrazu ťuklo autom. A ja som sa buchla. Kukám pred seba a po minúte flegmaticky "Au" a oprem sa zase o sklo. Ale ja nie som flegma!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár