... A možno tak dáš životu nový rozmer :D taký obyčajno neobyčajný dník, s mojim šťastím

Vysmiata tvárička, prstíky behajúce po klávesnice, myšlienky, ktoré hádžem do blogu a pesnička, ktorá mi prehráva len na jednom repráku, druhý načisto skapal...

Zvoní mi budík. Ou, sakra, ďalší deň školy, tentoraz do nej idem sama. A ešte k tomu - mierne neskoro. Stretla som môjho otca terajšiu priateľku, dozvedela som sa, že ma má rád, a že nezvláda telefonáty s mojou matkou. Fajn a čo som sa nedozvedela? Prestal piť... Neverila som tomu, ale stalo sa.

Došla som do školy. Neskoro. Nemohla som si dopísať úlohy z matiky, sakra. Ale stihla som. Päť minút pred zvonením. A vyriešila som si ju sama. No úsmev. A to matiku neznášam. A dojde suplujúci učiteľ, desať minút po zvonení. Nikomu sa nechcelo ísť do riaditeľne, že nám chýba učiteľ, ktorý mal suplovať matematiku, ale potom došiel náš obľúbený telocvikár, s ktorým sme pravdaže veľké H s makom robili. Jeho slovník, ktorý spočíva len na nadávkach a našim detským slangom nám povedal, že 'Sorry, meškal mi autobus' a sadol si za katedru. Leňošili sme tvárami na lavici, sem tam načrtli dáky príklad, ktorý robila kamarátka na tabuli, ale ostatné sme v celku okašľali z vysoka.

Došla druhá prestávka. Mala som prachy, šla som si dole kúpiť mirindu a niečo na jedenie, lebo som pomaly skapíňala od hladu. Deň pred tým som jedla až dve palacinky, malé a tenučké, že som sa ja z toho vlastne najedla . A vypila som na kofole jeden malý pohár kofoly. A tak som si musela niečo zahryznúť, inak by sa mi vnútornosti obrátili naruby a narobila by som neporiadok na psychike mojich spolužiakov... Chytila som v triede mirindu, že si ju idem otvoriť a vyprskla na mňa. Nieeee... A teraz som na psomech celej triede. Ich argumenty, alebo pochvaly 'Super, Maťa' ukázala som im krásny prstík, ako inak A ešte 'Nestihla si na záchod?' pozrela som sa na dotyčného a hovorím 'Nie, pretiekla mi plienka' otočila som sa späť a vytiahla vreckovky, ktorými som si utrela lavicu, spolusediaca spustila rehot a medzi tým som sa po útržkoch oboznámila s tým, čo sa stane s našou lavicou. Bude sa lepiť

Mám poriadny odtlak na nohe, neviem skoro chodiť, papuče sú moc drsné a ešte viac to bolí. Máme angličtinu. Uf, no. Minúta pravdy 'Kto by chcel ísť odpovedať?' samozrejme, pani učiteľka, že sa niekto prihlási. Prebleslo ostatnými v triede a ja krava som sa prihlásila. Ostatní len čumeli, ja som mala minútový prejav 'Ale len skúsiť' učiteľka do smiechu 'Len skúsiť? Také nepoznám' A ja si medzitým mlem svoje 'Lebo viem, ale neviem, či to viem, asi tak no...' zobrala som si svoju špecíalnu (s dôrazom na špeciálnu, lebo nám zhovadili celú školu a to riadne) žiacku knižku a šla som odpovedať. Sem tam som sa zakoktala a ona potom s tvárou a lá prepáč 'Dvojka' hovorím vytešene 'Dobre' a zapísala som si ju. Úškrn, sadám.

Prestávka.. Bežím do bufetu, vtisnem trdsať korún kamoške do ruky a pošlem ju kúpiť 7up. Teda, sprite. Pridrahý bufet v našej škole. Dojde, dá mi päť korún späť, prekrútim nad cenami očami, mávnem rukou a idem do triedy. Otvorím sprite, aj ten vyprskne. Zase som mokrá, zase rehoty, zase poznámky. Vyplazím im všetkým jazyk a utriem si lavicu, už zúfalá, čo to mám za šťastie, dneska. A vdzychnem si. Lavica sa mi lepí. Máme slovenčinu. Dostanem päťku, nezapíše. Máme poslednú šancu v pondelok. Ale ak to zle napíšeme - s dôrazom to hovorila hlavne našej B skupine, ktorá mala samé päťky - tak nám zapíše obe známky. Okej...

A posledná hodina. Super, nebudem sa nudiť na pokeci, ale konečne sa niečo naučím. Práce s počítačom, Informatika. Hneď je to niečo iné. Ale časopis? S mojím Writerom? Veď nemám ani word.... Okej, zvoní. Bežíme preč z triedy, vrátime sa späť, ale len niektorí, lebo derpimujúce, keď bez učiteľky a deviatakov potom zdžubú za to, že zdrhli a to sú tí, ktorí sú 'Najmúdrejší' podľa slov našej riaditeľky. A domov. A teraz som sa dozvedela, že nám scípol ten milovaný reprák. Ale inak fajn deň.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu