, , Som bezradná, som bezradná." Opakovala si v duchu Aashlee, keď sa prizerala pred seba, ale videla tam len dlhú chodbu a nedokázala sa pohnúť ďalej. Za ňou svietilo nejaké svetielko a zďaleka ku nej doliehali hlasy, ktoré opakovali jej meno a potom sa strhla hádka. Jej oči vnímali len čiernotu pred ňou a malý záblesk svetla, ktorý ju k sebe vábil. , , Kde som? " Pýtala sa potichu sama seba, keďže ani za nič na svete netušila, kde sa práve nachádza. Pamätala si len útok na Andrewa, ktorý skončil.. Ani nevie ako, nevedela sa dostať bližšie ku svojim spomienkam a ku svojim činom. , , Aashlee, POHNI SA! Zmizni odtiaľto...! " Kričala sama na seba, ale v skutočnosti z nej nevyšiel ani hlások. A v tej skutočnosti na ňu hľadel bezradný Bob, ktorý momentálne chcel, aby sa Aashlee čo najrýchlejšie prebrala a utiekla odtiaľto aj s ostatnými. Lenže podľa jej mienky, Andrew mal umrieť už dávno a nie vlastniť tisíce duší dievčat a žien, ktoré neskôr premenil na atómové súčiastky lietajúce si po svete. Ale konečne boli voľné.
, , Bob, vezmi ju ďalej odtiaľto! " Zakričal na Boba Pán pekiel, ktorý sa rýchlo otočil a potom pozrel hore na schody, kde stáli Andrew a Evran. Bob ešte raz zatriasol s Aashlee a potom ju vzal do náručia, aby ju dostal ďalej, ale zároveň si uvedomoval, čo Pán pekiel podniká. Ušiel aj s Aashlee, položil ju k jednému stromu a pohladil ju po líci.
, , Čím skôr sa preber." Zašepkal jej a utekal čo najrýchlejšie za Pánom pekiel.
Ale to, čo potom uvidel, ho zastavilo.

, , Andrew" zasypel Evran a pozrel sa na Pána pekiel, ktorý si v hlave formoval nápady. , , To nevyjde, proti nemu nemáme šancu, o jeho skrytých..."
, , Evran, čuš, tento plán je dokonalý, ty sa odplížiš a vezmeš ju, vieš, kde ju skryl, určite nie je nenápadná" Pozrel na Evrana a potom zase na Pána Pekiel, ktorý nepatrne postupoval dopredu, ale pre Andrewa to nebolo neviditeľné. , , Buď sa ani nepohnete, ale tamten umrie ako prvý." Povedal a ukázal na Boba, ktorý sa z diaľky začal približovať dopredu. Vtedy sa Pán pekiel rýchlo vrhol hore schodmi, až to ochromilo samotného Andrewa a nestihol uskočiť. V momente sa mu okolo hlavy hádzali hviezdičky zo strany na stranu a chvíľku sa zdalo, že sa dostane do mdlôb. Bob sa približoval, ale ochromene ostal stáť na mieste. Pán pekiel sa vrhol na Evrana, ktorý sa vrtko stočil na päte a vrazil mu pätu do bránice. Tá sa stiahla a v dôsledku šoku sa Pán pekiel chvíľu nevedel nadýchnuť.
, , Dolleo, poď pomôcť! " vykríkol Evran na spoločníka, ktorý sa z ničoho nič objavil, vrazil chrbtom ruky do Boba, ten stratil rovnováhu a spadol v šoku na bok na zem, ale nestihol sa pozviechať, vtedy už Dolleo sedel na Pánovi pekiel a šacoval ho nadávkami a päsťami. Počul niečo kričať Pána pekiel, ale vtedy si vedľa seba všimol utekať postavu na miesto, kam "odložil" Aashlee.
, , To nie." Zaskučal a rozbehol sa za ním, ale mal značný náskok, keďže mal ľahšie nohy a nie nohy, ako z olova, ktoré si momentálne takto cítil Bob.

Medzi tým Aashlee pozbierala všetky sily. V temnote vlastných vírivých myšlienok pomaly vykročila. Najprv prvý krok, ktorý bol najťažší, nešiel jej. Sotva položila nohu na zem, už sa takmer strmácala z kolien.
, , Dokážeš to, choď pomôcť." Šepkala sama sebe a so značnou dávkou adrenalínu v krvi pokročila dopredu znova. Tentoraz to šlo lahšie, ďalšie kroky tiež a o chvíľku utekala ku zábleskom svetla, ktoré sa zdali ďaleko, ale postupne sa približovali. Ale potom, akoby zastali. Akoby zastalo všetko. Vycítila nebezpečenstvo? niečo sa deje? BOB? Nie! Panebože, Aashlee hýb sa! utekaj! Kričala sama na seba v duchu a opäť sa rozutekala, tentokrát rýchlejšie a tak isto rýchlejšie dobehla aj ku svetlu, ktoré sa pred ňou objavilo. Zastala však ako skamenená. Pokračovať, alebo ostať? Čo sa za tou bielou stenou skrýva? Čo sa skrýva za tým múrom, ktorý ju doteraz obklopoval? Striaslo ju. Nevedela, či prejsť, alebo nie, ale nakoniec svoju odvahu pozbierala a so zatajeným dychom vkročila do bielej žiary, ktorá ju prinútila otvoriť oči... A vykríknuť z toho, čo pred sebou uvidela....

, , Bob! Choď za ním! " Kričal Pán pekiel, ale Bob akoby ho nebol počul. Až neskôr, keď zbadal Evrana okolo seba prebehnúť, až vtedy zistil, čo sa skrývalo za tým krikom. Pravdepodobne, pretože Bob sa rozbehol, ale značne pomaly, za Evranom, ktorý sa neskôr v diaľke strácal. Proti svojej vôli musel Pán pekiel urobiť niečo, čo neurobil nikdy. Päsťovky, ktoré dostával do tváre, mu kvázi nijak neublíži, ale tentoraz sa zahnal on, nie ten, čo na ňom sedel. Zasiahol do do pravej spánkovej kosti, ktorá zachrupčala a zdalo sa, že sa rozgniavila. Ešte chvíľku ale Dolleo bojoval, ale už len so vzduchom, ktorý prerezávali jeho päste. Potom sa v bezvedomí zrútil na zem a skočil po Pánovi pekiel Andrew. Toho odsotil, zrútil sa dole schodami a neskôr si temnota našla aj jeho. Pán pekiel sa rozbehol za Bobom a Evranom, aj keď mal v sebe taký pocit, že ide neskoro...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rainorchid  12. 12. 2009 20:25
no, toto nebolo také super ako tie predtým, bolo to trochu akoby si ťahala dej, ale nie je to zlé...
Napíš svoj komentár