Pomaly letia.
Krútia sa v obrazoch,
pekne svietia.
Krútia sa v rozume,
pomaly sa ničia.
Ako ty...
Stojíš pred zrkadlom.
Potichu plačeš.
Naťahuješ jedinú zbraň,
ktorú v rukách máš.
Naťahuješ luk,
až kým nestrelí.
A tvoje spomienky,
na črepy rozdelí.
Ako ona...
Dlhé vlasy,
ich závoj do očí ti popadal.
Pekné riasy,
veď o tie si jediné stál.
No o milosť prosiť nechceš...
Ako on...
Aj tvoje spomienky padajú.
Ničí ich čas.
Aj tvoje lásky sa strácajú.
Ničí ich jeden z vás.
Aj tvoja osobnosť sa rozpadá,
ničíš ju sám.
A predsa si ostal...
Ako on...
Ako on, čo namieril svoj luk so šípom ku tvojmu srdcu.
Ako on, čo trafil a nikomu láskou plného nerobil sudcu.
Ako on, čo sa nehrá na hrdinu, čo spieva a plače...
Každú hodinu.
Aj ten Amor má svojej lásky dosť.
Aj on si odpočinie.
Aj ten Amor má svojej hry plnú radosť.
Ako prehry.
Sladko sa usmej, slzy si utri.
Prehrávaš len vo svojom vnútri.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
devilgirl
26. 12.decembra 2007 13:55
nooo je to zaujimave dielko. Sa mi paci jak si to vyclenila
2
jj strašne pekne je to rozčlenené, s tým musím súhlasiť...a celkovo, tie rýmy niektoré sú vážne úžasné, ostatné sú tiež krásne...veľmi pekná básnička moja
Napíš svoj komentár