že svet sa tu rúca ako veža z karát.
Keď krácaš a cítiš,
že svetlo slnka ťa viac nezohreje.
Už tušíš, že čosi zle je.
Keď načúvaš kráse prírody.
A keď ťa niekto hádže do vody.
Keď si len sedíš a vidíš nehody.
Keď sa dívaš a všetko ti padá.
Tak vtedy vieš, že život nie je ružová záhrada.
Čo sa to deje?
Šepkáš potichu.
Bolia ťa kolená a hlava – na vzduchu.
Bolí aj to, čo tvoje oči nevidia.
Prečo? veď len teba z toho vinia.
Ale už vieš, že nič zmysel nedáva.
A tvoja slasť zo života opadá.
Nič sa nedeje. Len blesky sršia z oblohy.
Keď sa ma bojíš dotknúť...
Život je úbohý,
všetko padá...
Cítiš, veľa času nie je.
Ak neprídeš, nič sa nedeje.
Len ďalší anjel uháňa z oblohy.
A ten prvý...
Ten prvý hľadá teba.
Venované láske,
verše a rými.
Venované tebe,
láske nešťastnej.
Bolesť a strach...
Krv tuhne v žilách.
Kováč už dokul,
ticho zas hrá.
Pri sluche zbraň,
tvoj pohľad naň.
Na tvoju dýku,
na tvoj sen.
Tak čo?
Ešte stále je to sen?
Nie, nie... Ticho.
Veď ten tvoj úsmev.
A tichý smiech.
A už len jedna vec, čo tvorí hriech.
A bozk a ten tvoj hlas.
A nič viac...
Si len vtákom priehľadným,
čo v oblakoch plachtí.
Si len tvár bez očí,
čo tvorila náš sen.
Ten sen plný nehy,
plný krásnych zmien.
Stála som ťa veľa sily,
ja viem.
Ďakujem za zmeny tebe,
láske bezmennej.
Potichu plynú minúty...
Už len krv tuhne zas.
Už aj ten život prchá z nás.
A už len sekundy...
A spúšť, kohútik sa uchytí,
do svojej role.
A uź len stotiny...
Na perách posledný úsmev.
Posledná slza na líci,
zachvela sa znova.
A už len stotiny,
zahynieme.
A už len kroky,
spúšť odístíme.
Pomalá stotina,
posledný bozk.
Čo sa to deje?
Mám toho dosť.
Posledné nežné,
splynutie pier.
Posledné stotiny,
dáme sa k nim.
K tým bezmenným,
anjelom hlbín.
Tým posledným,
pocitom strateným.
A tie sny bezsenné,
úrokmi platené.
Jeden jediný sen,
to ty si môj anjel.
A ten posledný bozk,
naveky ostane.
Posledný výstrel,
padol na dno.
Tak potichu poďme nahor,
a neklesnime na zem.
Nerobne všetko naopak.
Čo?
Kričia hviezdy splašené.
Čo?
Kričí mesiac tvárou k Zemi.
Čo?
Kričia vtáky na nebi.
Nie...
Šepkajú ľudia na zemi.
Tak ešte chvíľku,
príďte medzi nás.
Síce už duša upadla.
Chcem mať len vás.
Chcem mať len Teba,
si môj pán.
Chcem už len TEBA.
Ostanem sám?
Blog
6 komentov k blogu
2
Nema zmysel odpisovat. Ale z ranenej brezy som nic neodpisovala, ani som na nu nepomyslela. Neviem preco ma tu zdrbavas za totalne dementiny Ale tvoja vec, vobec si ma nenasrala ak ti slo len o to
3
a plus, ak sa ti to zdá bezmyšlienkovité, neviem, prečo si to hodnotila, keď v tom nevidíš žiadnu pointu, takže prepáč, neberiem ten tvoj coment vôbec vážne, skor sa na ňom pekne smejem.
4
Mne vôbec neslo o to ťa zdrbat.......ale o to sa vyjadrit, na to je tu ten komentár, nie len na chválenie a podobne. Ale na to, vyjadrit sa, co si o tom myslíme..........proste kritika- to je aj dobre aj zle. Nauc sa to prijimat a nie uverejnovat veci s tym, ze co uverejnim bude len pochválené a vynesené do neba.........to je velmi hlupy postoj. Proste toto je môj názor, ci sa ti paci, ci nie. A zmier sa s tym, ze tvoja tvorba bude kritizovana ( a nielen v pozitivnom smere, ale aj v negativnom )........tak s tym rataj.
5
moja tvorba je a aj bude kritizovaná a tak isto bola. Kritiku znášam, ale nechápem, čo ti na tom nedalo zmysel. Všetko je písané zo srdca, len si to spoj a potom uvidíš, čo som tým chcela povedať. na ranenú brezu som pomyslela iba vtedy, keď si mi to napísala, inak vôbec nie a zabudla som vlastne, že tam bolo čosi podobné. Na moje básne napísali kritiku aj lepší pisatielia básní ako si ty alebo ja dokopy. Tým pádom, mne je kritika uplne uletená, kašlem na ňu, ale pri tom pozerám na to, čo som urobila zle a snažím sa to napraviť.Lenže ja sa na kritike len smejem, niekedy je kritika napísaná len preto, že niekto nevie to isté napísať, alebo niečo podobné a v tom prípade bum, každý je zlý... Prečítaj si to pár krát ešte a uvidíš, že nejaký zmysel to dáva. Tvoje slová si beriem k srdcu a budem dávať pozor na všetky básne, či tam nebude niečo z iných. Ale veľmi mi to tam pasovalo kvôli tým výkrikom, pretože tí, ktorí odišli – zastrelení – boli milovaní na zemi. Vysvetlím ti tú báseň...
Tá báseň mala hovoriť o jednej tragédii, ktorá sa odohrala a zabila kus môjho srdca – stratila som polovicu zmyslu života. A bojím sa šliapať dopredu, len sa vzďalujem. Ten začiatok hovoril o jeho rúcajúcom sa živote. O tom, aký bol nespokojný a smutný. A tak isto aj ja. No začal si uvedomovať, že toto už nevyrieši a nič sa nezlepší, iba zhorší. Verše Čo sa to deje atď. hovoria o tom, ž enevie, čo sa to okolo neho deje a nevie, ako to bude riešiť. Že všetko padá.
Cítiš, veľa času nie je.
Ak neprídeš, nič sa nedeje.
Len ďalší anjel uháňa z oblohy.
A ten prvý...
Ten prvý hľadá teba.
-Tieto verše hovoria o tom, že nemá veľa času. Ak neprídeš, nič sa nedeje hovorí o tom, že jemu nevadí, keď niekto nepríde jemu na pomoc. Ďalšie verše hovoria o anjeloch, ktorí ho majú strážiť, jeden ho hľadá a druhý uháňa za ním, aby ho nestratili.
Venované láske,
verše a rými.
Venované tebe,
láske nešťastnej.
Bolesť a strach...
Krv tuhne v žilách.
O láske,ako inak. Ako keby ho niečo sklamalo a nevedel sa spamätať.
Kováč už dokul,
ticho zas hrá.
Pri sluche zbraň,
tvoj pohľad naň.
Na tvoju dýku,
na tvoj sen.
Niekto ho chce zabiť, nechce mať pri sebe, niekto ho zradil apripadá si, ako keby mal umrieť hneď.
Potom si myslí, že všetko je iba sen. Len obyčajný sen. A ostatné hovoria o tom, čo je teraz. že je živý, i mŕtvy.... Ostatné skús opísať sama, pretože mne to nahnalo len slzy do očí...
Tá báseň mala hovoriť o jednej tragédii, ktorá sa odohrala a zabila kus môjho srdca – stratila som polovicu zmyslu života. A bojím sa šliapať dopredu, len sa vzďalujem. Ten začiatok hovoril o jeho rúcajúcom sa živote. O tom, aký bol nespokojný a smutný. A tak isto aj ja. No začal si uvedomovať, že toto už nevyrieši a nič sa nezlepší, iba zhorší. Verše Čo sa to deje atď. hovoria o tom, ž enevie, čo sa to okolo neho deje a nevie, ako to bude riešiť. Že všetko padá.
Cítiš, veľa času nie je.
Ak neprídeš, nič sa nedeje.
Len ďalší anjel uháňa z oblohy.
A ten prvý...
Ten prvý hľadá teba.
-Tieto verše hovoria o tom, že nemá veľa času. Ak neprídeš, nič sa nedeje hovorí o tom, že jemu nevadí, keď niekto nepríde jemu na pomoc. Ďalšie verše hovoria o anjeloch, ktorí ho majú strážiť, jeden ho hľadá a druhý uháňa za ním, aby ho nestratili.
Venované láske,
verše a rými.
Venované tebe,
láske nešťastnej.
Bolesť a strach...
Krv tuhne v žilách.
O láske,ako inak. Ako keby ho niečo sklamalo a nevedel sa spamätať.
Kováč už dokul,
ticho zas hrá.
Pri sluche zbraň,
tvoj pohľad naň.
Na tvoju dýku,
na tvoj sen.
Niekto ho chce zabiť, nechce mať pri sebe, niekto ho zradil apripadá si, ako keby mal umrieť hneď.
Potom si myslí, že všetko je iba sen. Len obyčajný sen. A ostatné hovoria o tom, čo je teraz. že je živý, i mŕtvy.... Ostatné skús opísať sama, pretože mne to nahnalo len slzy do očí...
6
ja som ta nechcela urazit.........nereaguj na kritiku, precítaj si ju a bud rada, ze niekto na to reagoval........Ja som ta nesla potupiť, abo zosmiesnit.
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Spomienky
- 7 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 8 Robinson444: Anatole France
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Derimax3: Prehovor do duše
Posledná stotina posledný bozk
To s tým Čo , je kopia z Ranenej brezy :
Čo ? Skríkol mesiac na skaly !
Čo ? Skaly trikrát zvolali !
---------takze toto ti neberiem ani omylom !
Cele je to bezmyšlienkovite, iba ta jedina pasaž ma zmysel a aj ducha.