Počúvaj... Veď v tú noc si tak isto hral na krídlach orlov.
Cíť... To isté, čo som zažívala ja.
A snaž sa pochopiť, čo som ti vravela.
Hádky... Vyvrcholili z ničoho nič,
v tom pekle zapráskal bič.
Bolesť... Bola cítiť na niekoľko metrov
a ja som sa zmohla len na slová „Si netvor...“
Bodky za týmto prešľapom robia svoje čaro.
Bodky a bodky a bodky...
A čiary sĺz len bežia rýchlym spojom.
A spásu nikde nehľadajú.
Prezentácia diabla skončila.
Prezentácia nebies skončila a začala.
A tak sa už ľudia konečne rozhodnite –
chcete umrieť?... Ak nie tak si nádherne žite.
Vojny... Delá búchajú pri oknách domov
a ničia posledné áre a metre, kde ostanú len kopce hrobov.
Choroby... Viete, že toto sme si všetko spôsobili iba my?
Experimenty sa vláčia jeden za druhým.
A domy zaplňuje nebezpečný dym.
Bledý muž v tvári sa vyľakane obráti,
ale katastrofu nik z nás nezvráti.
Dlhá brada, zlý postoj,
rýchlo – vrátime ten nepekný prístroj.
Ako sme mohli prísť na to, že existujú zbrane?
Viete... Môžeme si sami aj za ne...
Vojny nivočia krajinu.
Pyšnú či aj tú nevinnú.
Vojaci zabíjajú nevinných ľudí.
Prečo? veď toto je zlo...
Zlo je ale všade kam dovidím.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
devilgirl
3. 2.febuára 2008 13:38
Nooo jednoznacne to je zaujimavo napisane. Pekna basnicka :o)
2
je to fakt dost azujimave a pacis a mi to .. je to take ine ako niektore basnicky cotu citam
Napíš svoj komentár