Karty... Srdcové esá, desiny. Srdcia. Všetko sa okolo mňa točí len so snami o láske, ktorá by ma neopustila. Je to však pravda? U mňa - moje srdce vraví áno...
Nič nebude, aké bolo. Odkedy preboleli sny, odkedy som prebdela noci, odkedy som sa prvý raz zaľúbila... Prešlo času. Prvé lásky, minulé leto. Prvý naozajstný sen, ktorý sa ale dlho nezdržal na svojom mieste. Všetko bolí, ale rany vystrieda úsmev.
Prvý raz som ho zbadala, keď sedel s mojim otcom vo večierke, ktorá je pod naším vchodom asi pár krokov odtiaľ. Prvý raz som zočila niekoho, kto vyzeral byť normálny chalan, no nie a nie stále napraviť žiaľ, ktorý sa mi splietal v srdci.
Všetko sa teraz krúti okolo neho.
Ale otázka je - aj u neho je to tak, ako u mňa?? beznádejný prípad, hovorím si. Ale je tu jedna možnosť, ako sa to spýtať - spýtať sa na rovinu...
Nejde mi to. Nuž, je to so mnou ťažké.
Bola som s ním. Len nedávno, sami. Dvaja. Okolo pol desiatej večer, či aj skôr. Pozvala som ho hore - samozrejme nikto nikde. Dobre sme sa porozprávali - štvrť na jedenásť. Stojím s ním dole, pod vchodom, rozpráva mi svoj zážitok, alebo čo urobil jeho kamarát. Blíži sa koniec debaty, pomaly mu poviem, že odchádzam, je mi zima. Idem čakať na telefonát... A bojím sa, že niekto príde. Ale nebol by z toho krik, len úškrny. Pobavené. Je mi to jedno.
Odchádza - s úsmevom. Ešte sa pozerám, či sa nezastaví - zastavil sa.
,,A pusu nedostanem?" Povedal len tak zo žartu.
A ja mu na to...,,Tak poď sem" Došiel. Nevedela som, čo od seba očakávam - líce bola prvá zbraň.
Vraj sa mu nebude dobre spať... Ja mu na to len - zajtra dostaneš na druhé, aby sa to vyrovnalo.
Odvtedy - len pozdravy. Viac krát som ho chcela stretnúť, nepodarilo sa.
Znova len môj sen?
A znova zafúkal vietor, tentoraz nezrúcal hradby srdcových kariet. Tú bariéru medzi jej snom, jej životom a medzi jej srdcom. Bol to len sen...?
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
carowna
9. 5.mája 2008 14:52
krasne napisane...a smutne
Napíš svoj komentár