Meniny zachránené

Ráno, unavené ráno. Ako inak. A je len desať hodín - pokazila som sa? Pozerám sa na sestru, ktorá behala s telefónom v rukách po izbe, hľadala si ponožky a snažila sa zistiť, že kedy dojde jej miláčik z Trnavy - a som rada, že niekoho konečne má. Ale... Ráno sa zobudím na to - Jej, sestra má narodky! A nenapadne ma, že ja mám meniny. Pozriem sa na brata, ktorý sa mi v noci nasáčkoval do postele a usmiala sa som sa. Iba teraz sa zobudil - no, lámeme obaja rekordy. On neskoro, ja skoro. Mám pocit, akoby mi išla buchnúť hlava - mala som na nič deň. Myslela som si, že celý deň budem mať pokazený tým, že sa nedozviem nič nové o mojej láske, ktorú mám z hĺbky srdca strašne rada. Ale ako sa len mýlim? no pred tým to neviem. Vstanem, pozriem sa na sestru, ktorý zamrzne s mobilom mojej mamy v rukách a vyhŕkne "...To už?!" kukám na ňu a ona vycivene na mňa a potom zloží, zo slovami "Ešte päť minút a hneď som tam" kukám na ňu "Už je tu?" ona len nemo prikývne, prestrašený výraz nahodí a ups, husté... Ide za ním. Fajn, ja sa musím prepašovať na net. V pyžame - v nočnej košeli, ktorú mám na sebe so vzorom môjho miláčika Snoopyho smiley: som prešla do druhej - Dedkovej - izby a sadla som si za počítač pozerajúc sa, či nejde mama - aha, aj ona má meniny. Brat za ňou cupká a kričí "Mamaaaa??" ja si zapnem pokec a pozerám sa na poštu a maily. Samozrejme, prečo nie - akurát teraz sa mi zasekol celý počítač. Vzdychnem si, ako keby som nemala ešte horšiu náladu, musím nadávať ešte aj na počítač? ide mama... Počujem jej kroky, vyštartujem z dedovej izby a maskujem to tak, ako keby som práve vyšla z detskej "Ahoj" poviem unavene, nahodím úsmev a padám sa obliecť. Beriem sestrine nohavice, ktoré skoro nenosím a aj tak na mne sedia lepšie. Ale nevyťahujem sa . Práve prebudená sa prezlečiem a potom bez zlého svedomia sadnem za počítač. Tentoraz ide - hurá. Pozerá sa na pokec, zase. Bliká mi pošta - Kto píše? Zase Miro? prekrútim očami, ťuknem najprv na mail a pozerám nezmyselné a neduchaplné maily, ktoré mám z rimmelky. Ooou, mám meniny a môžem si objednať niečo v e-shope za 400 SK? Nie, díky, zase nejaký podraz...

Tak, a teraz minúta pravdy. Pozriem si s nezáujmom poštu, ale srdce mi poskočí, keď vidím nick JEHO. Zajasám v duchu a otváram to. Všetko objasnené, žiadna záhada. Neskôr si píšeme už na MSN. A ja popri tom - HURÁ! Meniny mám zachránenéééé!!! No potom som s ním ukončila konverzku, pretože som musela klusať dole za sestrou, ktorá ma volala, lebo som zubami nechtami chcela vidieť toho jej miláčika. A stála tam aj kamoška, ako inak. Mončika sa bojí byť sama. Uškrniem sa a podám si s ním ruku. Maniak do angličtiny. Úškrn mi nechýba, kukne ma Petru, ktorá mi niečo vykladá ohľadom ďalšej kamošky a bežíme po ňu...
No a teraz len sedím a píšem tieto slová, lebo som zistila, že moje srdiečko ísť von nemôže, som maximálne dokopaná a rozcuchaná od môjho brata, maximálne ošlahaná vetrom, maximálne zadýchaná a ohádzaná blbosťami zo stromu, z ktorých mi smrdia ruky. Fuj.

CHCEM POGRATULOVAŤ VŠETKÝM, KTORÍ MAJÚ DNES NARODENINY,

ALE ZO VŠETKÉHO NAJVIAC GRATULUJEM KAŽDEJ MARTINE, KTORÁ TOTO ČÍTA I NEČÍTA! VŠETKO NAJLEPŠIE!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu