Kto žije v srdciach iných, nikdy neumrie...
Smiech sa ozýva ulicou...
Ten tichý smiech sa nesie ňou.
A kroky, ktoré nepočujeme,
keď sa kamsi...
náhlime.
Šumí tam voda,
kalná sa valí.
Brehy nám vlaží,
a úsmevy neskriví.
Nekrútim očami,
nie som ticho.
Nie som bezcitná,
nechodím po chodníkoch.
Behám po ceste,
kde ma nik nevidí.
Som priesvitný duch,
snáď ti to nevadí...?
Chvíľku sa nevidíme,
chvíľku len žartujeme.
Chvíľku si píšeme,
snáď to neoľutujeme...
No teraz?
Odpustíš mi...?
Za tú chybu,
čo som ti urobila?
Keď odpustíš ty mne,
ja odpustím tebe.
Navždy tvoje meno,
tvoja tvár..
Tvoje slová
a ty...
Všetko mi v srdci drieme...
Odišiel si, to si nemal.
Odišiel si, čo si spal?
Odišiel si, ako sa máš teraz?
Snáď nás z tej výšky snímaš,
ako trpíme...
Navždy však pri tebe budeme.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
17. 10.októbra 2007 09:40
Keď som sa dostala na jeho webku, dosť ma zarazila jeho veta, ktorú tam mal napísanú... vidím, že všetci o ňom veľmi pekne píšete a normálne to dojíma aj človeka, ktorý ho vôbec nepoznal... verím, že to musel byť výnimočný človek takmer určite, tak verím, že teda bude v srdciach všetkých prebývať iba v tých pekných spomienkach...
3
Mne to este nedoslo....
to nemoze byt pravda....
ja...chcem vratit cas: disappointed:
ja som mu nikdy nepovedala,ze ho mam rada,aj ked mi to hovoril...lebo som lama
to nemoze byt pravda....
ja...chcem vratit cas: disappointed:
ja som mu nikdy nepovedala,ze ho mam rada,aj ked mi to hovoril...lebo som lama
Napíš svoj komentár