Plač

Kroky smerujúce ku hviezdam,
slzy, ktoré padajú k nám.
A tiché kvapky dažďa stekajúceho po tvári,
keď mesiac nad nami prekrásne žiari.
Nite spriadaných pavučín,
ktoré utkali pavúci.
Z myšlienok a lásky tvojej.
Teraz sa trhajú
a po lícach ti iba šťastné očká hviezd behajú.
Keď ty plačeš oni sa smejú...

Každé srdce zažije jednu nepredstaviteľnú bolesť,
ale každý musí znova tú prekážku podliezť
a sadnúť si znova na trávu,
aby sa usmial a zakričal do kraja.
No niekto sa nezdvihne dobre dlho,
kým sa mu srdce nezahojilo.
No i tak si cíti svoju ranu,
ktorú spôsobila mu,
jeho hlúposť.
A tá krv,
čo vytiekla kvôli tomu.
A tie slzy,
čo sa lejú vďaka náhode.
A tá bolesť,
ktorú zažívaš po rozchode...

Nie, to nie je sen.
Ani nočná mora.
Je to realita a ty ju nemôžeš hodiť do priepasti,
odkiaľ sa vymrští
a potom sa usmeje na tvojho priateľa,
ako keby si práve z neba v podobe anjela priletela.

On prvý mohol vedieť,
aká si bola.
Akú dušu máš
a nik ti nesmie dovoliť prejsť popod tyč,
kým nie si vyliečená z bolesti.
A tú vylieči iba čas,
aj keď možno spomienky,
ťa donútia pozrieť sa znova a znova,
na to, čo sa stalo.

A tvoje srdce znova tu pieseň hralo?
A tvoja láska sa zase vedela pozrieť na krásu dňa?
A tvoje pery sa znova roztiahli v úsmev...

Tak predstavuj si svoju lásku,
kým ju nestratíš ako ja.
Kým sa nebudeš musieť drsne zbaviť
toho, čo máš najradšej.

Chráň si svoje sny.
Všetky sa ti rozbijú v črepy.
No i keď črepy možno prinášajú šťastie,
to moje vlny odnášajú.
A na rukách sa mi ligocú len oči hviezd,
ako na mňa z vrchu pozerajú
a na mojich lícach cítim svoje slzy,
keď sa mi rana v srdci stále hojí.
A v očiach cítim stále chlad,
keď stekajú mi zas...

Neplačem, lebo si to chcel?
Nie, plačem. Lebo si odišiel.
A moje sny sa stratili vo vzduchu.
A moje myšlienky sa šli zblázniť a odvial ich vánok.
A všetky pavučinky spriadané pavúkmi sa roztrhli a odvialo ich.
Prečo sa tak trestám?
Nebol si ten...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu