A zrazu len zavrela oči a nechala sa unášať prúdom vlastných slov...

Poznáte ten pocit... Keď si myslíte, že všetko navôkol je úplne od veci a že úplne od veci ste aj vy sami? Poznáte ten pocit, keď sa okolo vás dejú veci, o ktorých nemáte ani chýru ani slychu, až kým sa náhodou niekto vo vašej prítomnosti prekecne?

Ten pocit mám už predlho...

**********************************************************

Pár dní sa obišiel môj vlastný svet - z kariet plných červených srdiečok - bez zrútenia. Pár dní som ostala ako zmyslov zbavená, vysmiata bruneta, ktorá zbožňovala svet okolo seba. Tých pár dní bolo pre mňa ako vykúpenie z pekelných jazykov plných ohňa a žeravej nenávisti. A kto sedí, toho to zasiahne oveľa lepšie.
Ja som stála, o vlastný život som sa - ako inak - úplne bála. A mala som strašne zlý pocit, že sa čosi stane. No a nestalo?

Zafúkal vetrík.... A mne padol celý kartový sen. Už to neboli činy, ktoré dovolili fúkať vetru. Ten si zafúkal kvôli slovám. A kvôli tomu, čo sa dialo... Ja som povedala pravdu. A ona povedala lož. Komu stáli pri boku?

JEJ.

A začalo sa trápenie pätnásť ročného dievčaťa, ktoré nevedelo, či sa má zabiť alebo len z trucu ostať žiť.

Ostala som žiť kvôli ľuďom, ktorí ma neodvrhli

Ten pocit, ktorý som vám hore opisovala... Ten má dlho. A ten pocit mi ostane navždy, je to viac ako isté. Vždy som len JA tá zlá, ktorá za všetko môže...
A kto ma podrží?
Len tí, ku ktorým nepatrím a ktorých som nemala rada........ A teraz zisťujem, že tá moja..."najlepšia" kamarátka zrádzala po celých trinásť či štrnásť rokov moje city a trhala mi dušu... A kto za to zase môže?

Kto iný ako ja?

Poznáte ten pocit.... Rúca sa vám celý svet... Mne sa zrútil, ale pomáhajú mi ho stavať späť...

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
endre-silentname  18. 4. 2008 15:36
Po pravde ti Mati odpoviem - veľmi dobre poznám tento pocit.



Tiež som ostal načisto zničený keď jedna dievčina, ktorej som strašne veril ma zranila na dvoch najcitlivejších miestach (moje srdce a moja dôvera).



Nikdy na to nezabudnem... ale chcem ti povedať jedno. Sú ľudia, ktorí tu vždy pre teba budú a ja medzi nich patrím... vážim si ťa veľmi ako kamarátku a nehanbím sa tu povedať aj - MÁM ŤA RÁD.
 fotka
rijanqa  7. 5. 2008 12:01
Ja viem, Vladko... Ty ako jediný tuším poznáš o mne celú pravdu. Mne sa ten svet nerúca kvôli tomu, že si na mňa spomenieš aspoň ty. A aspoň chvíľku som KONEČNE šťastná, že niekomu... Nie že chýbam, ale behám po rozume. Tým pádom viem, že ako najlepší kamarát by si mal oveľa väčšiu šancu ako veľa ďalších ľudí.



A tak isto ti poviem aj ja.... Aj ja ťa mám rada.
Napíš svoj komentár