potichu tečie ďalej.
V nenávratne stojí,
no jej vlny sa hýbu ďalej.
Na jej hladine,
večný pokoj sídli.
Večný úsmev
vyčarí...
Hviezdy sa trbliecu,
mesiac sa v nej odráža.
Potichu tečie ďalej
a na brehy naráža...
Je to rieka,
tichá a krásna.
Uzatvára do svojich hlbín
lúče slnka.
Je to rieka...
Krásna a divoká.
Veď aj mesiac v nej
zaniká.
prekrásna voda,
bez chýb.
Čistá a priezračná...
Je to rieka zázračná...
Odplavila spomienky.
Odplavila sny.
Odplavila lásku.
Odplavila výmysli.
Odpustíš mi?
Asi nie...
No ja vždy budem cítiť tvoje hladenie.
V rukách budem držať ten svoj náromok...
Už len potichu nech zurčí tá voda.
Už len potichu nech si tečie.
Už nech potichu odíde
a moje spomienky odvlečie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
petrosant
31. 12.decembra 2007 23:54
smutné... veď čas to vylieči, všetko sa na dobré obráti
Napíš svoj komentár